ým obranám. Vo finále Slovenského pohára strelil v predĺžení víťazný gól.
Celým menom Jean Carlos Francisco Deza Sanches 9. júna oslávil svoje ešte len 19. narodeniny. V exkluzívnom rozhovore nám porozprával niečo o sebe, svojej rodine a pôsobení v Žiline.
Jean, odkiaľ pochádzate?
- Pochádzam z Peru, kde som sa narodil v meste Callao.
Aký je váš materský klub?
- Futbal som začínal hrávať v Academia Deportivo Cantolao. To bol môj prvý klub, do ktorého som nastúpil.
V ktorých kluboch ste pôsobili potom?
- Okrem MŠK Žilina som predtým hral ešte v piatich rôznych kluboch. Ako som už spomínal, bola to Academia Deportivo Cantalao, ďalej Boca Juniors, potom nasledoval Lanús, o čosi neskôr to bol nemecký Freiburg a nakoniec švajčiarsky FC Bazilej. Keďže som bol mladý, nikde som nemohol podpísať kontrakt.
Jean Deza v zimnej príprave MŠK Žilina. FOTO: PETER MIČÚCH
Máte nejaký obľúbený klub?
- Mojím obľúbeným tímom je určite Barcelona.
Prečo máte v Žiline číslo 24? Aké číslo ste nosili predtým?
- Predtým som mal číslo 9. Teraz nosím 24, lebo to bolo prvé číslo, s ktorým som začal svoju futbalovú cestu.
Aké máte ambície v kariére?
- Teraz patrí medzi moje ambície dosiahnuť všetko to, čo by som mohol dosiahnuť v MŠK. Sústredím sa najmä na to, aby som bol čo najužitočnejší pre klub. Snažím sa zo seba dostať maximum a ukázať, čo vo mne je, lebo viem, že by som mal urobiť dojem.
V budúcnosti ešte presne neviem, ale určite budem robiť veci tak, aby som nimi veľa dosiahol. Neskôr sa uvidí kam ma nohy zavedú.
Máte nejaký hráčsky vzor?
- Je ich niekoľko. Je veľa dobrých hráčov, ktorí hrajú v špičkových ligách, ako napríklad Messi či Torres.
Čo by ste nám povedali o svojej rodine?
- Sme štyria bratia a máme jedného otca. Mama zomrela v decembri minulého roku a vtedy bolo ťažké sústrediť sa na všetko ostatné. Z bratov som najmladší. Kým som bol doma, trávili sme spolu veľa času, pretože všetci spolu dobre vychádzame.
Máte priateľku? Čo hovoríte na Žilinčanky?
- Či mám priateľku? Na toto nechcem odpovedať. Avšak o Žilinčankách si myslím, že sú to veľmi pekné ženy.
Ako sa cítite v Žiline?
- Žilina je veľmi pekné mesto. Som tu naozaj spokojný, najmä s mužstvom. Chalani sú veľmi priateľskí a v mnohých veciach mi pomáhajú. Pre mňa bolo úžasné, že som mohol byť pri tom, keď sme získali double.
A ako dlho by ste tu chceli zostať?
- Páčilo by sa mi v Žiline zostať na celý život, aby som mohol hrať za MŠK, ale viem, že je to nemožné. Sú aj iné kluby, ktoré sú pre mňa zaujímavé a v ktorých by som sa chcel uplatniť. Ale teraz sa sústredím na to, aby som pre Žilinu urobil čo najviac.
Podpis do pamätnej knihy mesta Žilina po zisku Slovenského pohára a ligového titulu. FOTO: TASR
Ako sa tu dorozumievate? Máte tu niekoho s kým môžete hovoriť po španielsky?
- Mám tu portugalského spoluhráča (ľavého obrancu Ricarda Nunesa, pozn.), ktorý rozpráva po anglicky a keď chcem komunikovať, tak sa rozprávam prostredníctvom neho. Je mojím veľkým priateľom a zároveň je tu pre mňa ako otec. Po španielsky sa môžem rozprávať akurát tak s ním, ale keďže je tu veľa ľudí aj z Kolumbie, Mexika a ostatných častí Južnej Ameriky, tak niekedy sa naskytne príležitosť na rozhovor aj s nimi. A taktiež tu mám jednu kamarátku.
Už viete povedať niečo po slovensky?
- Jasné, niečo už viem. Napríklad dobrý deň, prosím, ďakujem. A ešte aj nejaké iné veci by som vedel.
A je nejaké slovo, ktoré vám robí problém?
- Nejaké ťažké slovo? Teraz si nespomeniem, ale takých je v slovenčine určite veľa. (Po tom, ako sme mu povedali, nech skúsi povedať čučoriedka, povedal len „Čučo neviem“ a so smiechom to okomentoval: „Napríklad.“)
Skúšali ste už slivovicu alebo bryndzové halušky či iné typické slovenské jedlá?
- Samozrejme, ale aby som pravdu povedal, veľmi mi nechutia. A tak tu jedávam jedlá, čo sú aj u nás, napríklad kurča s ryžou.
Aké je vaše obľúbené peruánske jedlo?
- Kurča s ryžou. A toto jedlo tu jedávam aj najčastejšie.
Čo robievate vo svojom voľnom čase?
- Celkovo mám rád všetko, kde je lopta. Taktiež sa rád prechádzam po meste a rád si chodím len tak niekam sadnúť. Po tréningoch sa väčšinou idem najesť a potom idem domov, aby som zavolal svojej rodine.
