„Pišta“, ako znie jeho prezývka, vytrhol žlto-zeleným gólom „tŕň z päty“ v domácom súboji proti Zlatým Moravciam a o týždeň neskôr rozhodol presným zásahom aj duel v Ružomberku. Na stopéra, ktorý bol navyše dlhšie zranený, slušná bilancia.
Poďakovali sa vám spoluhráči za góly?
- Netreba ďakovať, hráme ako mužstvo a je jedno, kto strieľa góly. Každý zápas to vyjde na iného. Podarilo sa mi v dvoch zápasoch streliť víťazné góly, ale hráme spolu za jednu vec, hlavná vec, že máme šesť bodov.
Strelili ste niekedy dva góly za jeden týždeň?
- Nie, stalo sa mi to prvýkrát.
V poslednom domácom dueli proti Nitre vás na stopérskom poste striedal v 74. minúte Akakpo. Prečo?
- Mal som trochu problém s ľavým stehenným svalom. Cez polčas sme sa bavili s trénerom, že keď to bude bolieť viac, tak pôjdem dole. Bolesť začínala byť väčšia, nechcel som riskovať a išiel som dole, aby som bol pripravený na nedeľu.
Vaše striedanie sprevádzal potlesk tribún. Aké boli pocity?
- Každého hráča poteší, keď mu ľudia zatlieskajú a ocenia jeho robotu a ja nie som výnimka. Divákom za to ďakujem.
Na tomto zápase boli aj napriek vášmu boju o titul tribúny riedko zaplnené. Čo si o tom myslíte?
- Mrzí ma, že nechodí viac ľudí. V Žiline sa dlhé roky robí futbal dobre, MŠK hráva o titul. Viac asi urobiť nemôžeme. Budeme sa aj naďalej snažiť produkovať takú hru, aby ľudia na štadión prišli. Ale tým, čo chodia fandiť v dobrom aj zlom, sme veľmi vďační.
