Článok pokračuje pod video reklamou
NEDEDZA. Niekto zbiera známky, iný mince, niekto sa zameriava na servítky, ďalšieho zaujímajú historické telefóny. Marek Ďuríček z Nededze zbiera chrobáky. Fascinujú ho už takmer sedem rokov, má ich okolo troch tisícok a ešte stále ich je, podľa jeho slov, málo. Sníva mať najväčšiu zbierku chrobákov na svete. Už teraz vlastní chrobáky snáď z každého kontinentu, najviac z Afriky, Južnej Ameriky, Indonézie a Ázie.
Chrobáky sa stali prioritou
Ako malý chlapec zbieral Marek mušle a kamene. Páčili sa mu, a tak tvorili značnú časť jeho zbierky. Neskôr, keď mal 9 rokov, zašiel do múzea v Liptovskom Mikuláši, kde sa v ňom zrodila láska k chrobákom. „Tam som kúpil svoje prvé kúsky,“ hovorí Marek.
A tak šli kamene a mušle bokom. „Sú to malé zbierky, mám z nich len sto – dvesto kusov.“
Zato chrobákov rôznych druhov, farieb a veľkostí má okolo tritisíc.
„Je to ešte veľmi málo,“ vraví a vysvetľuje, „poznám človeka, ktorý má okolo 300-tisíc kusov hmyzu, čo je viac, ako majú v pražskom múzeu, takže tých mojich 3-tisícje málo.“ Marek ale verí, že jedného dňa bude jeho zbierka rovnako bohatá, ak nie väčšia.
Na love
Mnohé kúsky do zbierky Marek nachytal vlastnoručne, časť z nich kúpil na burzách a zvyšok mu priniesli ľudia, ktorí o jeho nevšednej záľube vedia.
„Chrobáky sa dajú zbierať viacerými spôsobmi. Osobne ich chytám ručne, buď priamo z kvetov, alebo s pomocou sieťky, ktorú oklepávam o trávu a chrobáky sa mi na ňu prichytia.“
Chrobáky nechytá len v Žiline a okolí, ale chodí za nimi aj do zahraničia. „Spojené je to s dovolenkami, kam chodíme pravidelne s rodičmi.“
Obľúbeným miestom je napríklad Bulharsko, kde sa k lovu chrobákov vždy ochotne pridali mama s otcom. „Na dovolenkách sa často nedívame na krásu okolo nás, ale pod nohy, hľadajúc nové druhy.“
S chytaním drobného hmyzu sa spája množstvo vtipných zážitkov. Či už lov na sieťku skoro ráno v okolí hotela, alebo prehrabávanie sa v truse kvôli zaujímavým a novým druhom hovniválov.
Je ich veľa druhov
Chytať chrobáky je celkom jednoduché. Zložitejšie je určiť, o akého chrobáka presne ide. „Sú také, ktoré si pamätám z obrázku, ale väčšina sa nedá hneď rozoznať,“ ochotne vysvetľuje študent Gymnázia Hlinská v Žiline.
„Poviem si, že ide o obyčajný druh, ale prídem domov, pozriem do literatúry a zistím, že ide o poddruh. A ten sa určuje ťažko.“
Preparuje ako profesionál
Po chytení chrobáka začína komplikovanejšia robota. Usmrtenie, špendlíkovanie, pitvanie, štítkovanie, preparácia a uloženie do škatule.
„Každý druh musí mať lokalitný a determinačný štítok,“ hovorí Marek a hneď vysvetľuje, „na lokalitný sa píše miesto, kde a kedy bol chytený na determinačný vpisujem druh, ak sa dá určiť a meno človeka, ktorý ho determinoval. Je s tým robota. Kým sa to človek naučí tak, aby to bolo presné, chvíľu to trvá.“
Marek s určovaním nemá problém, ale ak sa nejaký vyskytne, požiada o pomoc skúsených entomológov.
Väčšinu toho, čo vie, sa naučil sám. „Učil som sa z obrázkov. A keďže chrobáky sú väčšie a menšie, technika práce s nimi je trochu odlišná.“
Najväčší má 12 centimetrov
V zbierke má Marek množstvo chrobákov, ktorých slovenské názvy ani neexistujú. „Ak sa chcete pohybovať v ríši chrobákov, musíte poznať ich latinské názvy, bez toho sa nepohnete.“
Medzi chrobákmi najväčší kúsok meria 12,21 centimetra. Naopak, najmenší má menej ako dva milimetre. Podľa Mareka existujú ešte menšie. Najväčšie chrobáky dosahujú veľkosť okolo dvadsať centimetrov.
„Môj najobľúbenejší je Platynocephalus hamiltoni. Ide o bežný druh.“
Marek si pamätá každého chrobáka, ktorého má, medzi nimi sú krasce, zlatone i ľudovo nazývané nosorožteky (Dynastidae). Medzi chrobákmi má cenné kusy, no ako hovorí: „Človek musí zbierať aj obyčajné chrobáky, aby ich poznal. A je dobré mať z niektorých aj dvanásť kusov, lebo každý môže byť iný – môže mať iné sfarbenie alebo nejakú anomáliu, čím sa stáva vzácnejší.“
Zbierku si neschováva
Marek svoju zbierku neraz vystavoval. „Chrobáky v škatuliach vystavené nemám, otváram si ich, keď pridávam nové druhy a tiež na výstavách. Zatiaľ som bol na troch. Jednu som robil v základnej škole, druhú v Starej Bystrici, tam bola 4-dňová výstava v rámci poľovníckej výstavy a potom som mal 3-dňovú výstavu v Tepličke nad Váhom.“
