Katarína Štefancová z tohto klubu si myslí: „Parkúr je zo športov asi najspravodlivejší, nie sú tam rozhodcovia, len hlásatelia. Keď to padne, tak to padne. Laik hneď vie výsledok.“
Každodenná starostlivosť
V Mojšovej Lúčke sa stará o toho „svojho“ koňa. „Nemôžem si dať napríklad týždeň pauzu,“ vysvetľuje. „Kôň by stál opustený, treba sa mu venovať každý deň. Treba s ním jazdiť, lonžovať (kôň behá priviazaný okolo jazdca, pozn). Koňovi to pomáha k lepšej rovnováhe, buduje si tak svalstvo inak ako pri jazdení. Ďalej s ním musím chodiť na prechádzky, aby videl aj vonkajšie prostredie. Trénuje sa aj s trénerom,“ dodáva.
Parkúr je finančne náročný šport. Niektorí členovia JK majú kone kúpené, ostatní od vlastných kobýl, ktoré boli pripustené. „Všetky žriebätá sú už od nás. Robíme s nimi prvé zajazdenie a lonžovanie,“ hovorí Marcela Hreusová, ďalšia nádejná jazdkyňa.
Od troch rokov
Výcvik s mladým koňom začína v jeho 3 rokoch. „Najprv s ním lonžujeme v kruhu, potom sa osedlá a keď je pripravený, tak začína skákať. Najlepšiu formu má v 10 - 12 rokoch,“ pokračuje vo vysvetľovaní Hreusová.
Poslúchajú sa navzájom
S koňom najprv skúšajú prekonávať najnižšie prekážky, ktoré sa neskôr zvyšujú. „Závisí od jazdca, ako si s koňom poradí. Ten keď nechce skočiť, tak neskočí. Musíme sa poslúchať navzájom,“ hovorí s úsmevom Hreusová a dodáva, „keď neskočí kôň, tak je to nebezpečné pre jazdca.“
A tak k tomuto športu patria aj zranenia. „Mala som už narazenú kostrč, vybitý zub. Najhoršie som dopadla, keď som mala týždňovú amnéziu, nič som si vtedy nepamätala,“ spomína Hreusová.
Drezúra v Brezanoch
Okrem parkúru existujú aj iné konské športy. „Najznámejšie sú dostihy, ďalej je to drezúra, tú robia kolegovia v Brezanoch, či voltíž, v ktorej robia na koni cviky gymnastky,“ vymenovala Hreusová.
