Vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii obvinil z brania úplatku Jozefa D., zamestnanca Slovenského pozemkového fondu (SPF). Úplatok mal žiadať a prevziať za vybavenie bežnej žiadosti podanej na regionálnom odbore SPF v Žiline. Išlo o 1000 eur.
ŽILINA. Ďalší prípad korupcie štátneho úradníka sa objavil len pred pár dňami v Žiline. O úplatok vo výške 1000 eur mal požiadať vysoko postavený zamestnanec regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu 57-ročný Jozef D. za vybavenie bežnej žiadosti o odkúpenie malého pozemku 26 metrov štvorcových v obci Stráňavy a zriadenie vecného bremena na ďalších pozemkoch v správe SPF. Žiadateľ chcel cez tieto pozemky natiahnuť inžinierske siete k rodinnému domu.
Znalecký posudok určil všeobecnú hodnotu malého pozemku na 76 eur a hodnotu vecného bremena na 23 eur! Smiešna suma spolu 99 eur, ale skúste bez toho nejakú stavbu skolaudovať. Na Slovenskom pozemkovom fonde to asi dobre vedia.
Pozemkový fond je žumpa?
Vo februári minulého roku podal záujemca o kúpu pozemku žiadosť na regionálny odbor SPF. Čakal a čakal, no žiadne vyjadrenie z úradu neprišlo. Rozhodol sa o pomoc požiadať člena krajskej organizácie Most-Híd Jána Marosza, nakoľko vedel, že pozemkový fond patrí do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva a to viedol v tej dobe minister Zsolt Simon.
Sídlo Slovenského pozemkového fondu v Žiline. FOTO: ĽUBO BECHNÝ
„Sľúbil som, že zistím, čo sa deje,“ povedal nám Ján Marosz. „Išiel som na úrad v Žiline za riaditeľom odboru niekedy na jeseň. Dozvedel som sa, že odpredaje začnú až vo februári. Tak som ho navštívil v marci opäť To, čo sa dialo potom, ma šokovalo. Po akejsi rétorickej príprave a rečiach o tom, akou žumpou je pozemkový fond, siahol riaditeľ po papier. Niečo na ňom písal a potom to obrátil ku mne. Stálo tam: je potrebné motivovať – sumu nechám na vás. Odišiel som vo veľkej dileme, čo robiť.“
Marosz informoval o výsledku žiadateľa a potom oznámil vec polícii. S manželkou sa radil, či prijať úlohu agenta, alebo nie. Napokon sa rozhodol, že bude s políciou spolupracovať.
"Povedal som si, načo som v politike? Načo som do nej vstupoval,“ zdôveril sa nám so svojimi duševnými pochodmi. „Určite nie preto, aby som takéto veci toleroval a mlčky obchádzal.“
Polícia začala konať
Od tohto momentu sa prípadu ujal Úrad boja proti korupcii. Všetko ostatné sa dialo v jeho réžii. Z Jána Marosza sa oficiálne stal agent spolupracujúci s políciou, podpísali o tom vyhlásenie.
Bolo potrebné dohodnúť nové stretnutie s Jozefom D., ale nie v jeho kancelárii. Najlepšie niekde vonku. Polícia pripravila potrebné monitorovacie zariadenia a technické prostriedky, prikročila aj k odpočúvaniu.
Na Slovensku prebehli v marci nové voľby, široká vládna koalícia sa odporúčala do opozície. Na regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Žiline však žiadne zmeny nenastali. Jozef D. naďalej pôsobil vo funkcii, žiadosť o pozemok trčala niekde na spodku zásuvky.
Našli u neho bankovky
K stretnutiu Jozefa D. s agentom došlo až koncom marca tohto roku v aute na parkovisku. Polícia stretnutie monitorovala. Keďže nevedeli sumu, o akú si môže za vybavenie veci požiadať, mal agent pripravených 2000 eur. Bankovky boli registrované a zaznamenané.
Ján Márosz odovzdal úplatok v aute. FOTO: ĽUBO BECHNÝ
Jozef D. v aute vsadil na osvedčenú taktiku o záležitosti a podmienkach kladného vybavenia nahlas nehovoriť. Marosz mal so sebou predmetnú žiadosť. Riaditeľ na ňu napísal sumu:1000 apotom nenápadne odtrhol ten kúsok papiera. Peniaze dostal a z auta vystúpil. Onedlho ho zadržala polícia. Registrované bankovky sa u neho našli. Neskôr našli aj útržok.
Podľa neoficiálnych informácií mal tvrdiť, že ich prevzal na celkom iný účel nejakého straníckeho lobingu. Tieto informácie sme chceli overiť, požiadali sme písomne mailom pána D. o odpovede na pripravené otázky. Reagoval na otázky takto: „Keďže v danej veci v súčasnej dobe prebieha vyšetrovanie, nebudem sa k vašim otázkam vyjadrovať s výnimkou odpovede na 1. otázku. Moje stanovisko k obvineniu z korupcie je také, že sa necítim byť vinný. Na postup polície som podal sťažnosť, na ktorú som do dnešného dňa nedostal odpoveď.“
Jozef D. bol už obvinený a v súčasnosti je stíhaný na slobode. V prípade preukázania viny mu hrozí trest 3 až 8 rokov väzenia.
Osobnosť žilinskej high society
V žilinskej spoločnosti je Jozef D. známou osobnosťou s významným vplyvom. Je spoločníkom a konateľom radu firiem, podniká v hotelierstve a je aj jedným zo zakladajúcich členov žilinského Lions Clubu. Škoda, že si lepšie neprečítal etický kódex členov tohto elitárskeho klubu. Podobné aktivity členov, o akých píšeme v súvislosti s jeho osobou, sú absolútne neprípustné a odsúdenia hodné.
Zvláštnosťou je, že poskytoval priestory pre žilinskú SDKU-DS a na návrh SDKU bol aj menovaný za riaditeľa regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu za vlády Ivety Radičovej. Striedanie „vládnych stráží“ jeho pozíciu na fonde neovplyvnilo a jeho správanie sa počas stretnutia s agentom svedčí o riadnej dávke sebavedomia a skúseností, ako sa takéto veci v praxi robia. Rozsiahle podnikateľské aktivity mu nijako nebránili vykonávať funkciu, v ktorej v mene štátu denne rozhodoval o majetkoch – kto, koľko a kedy dostane. Nuž, asi je niečo zhnité „v štáte dánskom“, keď je toto normálne.
Verejnosť by sa rada opýtala
Na veci je zarážajúcich viacero faktorov. V prvom rade, ako vôbec funguje vybavovanie žiadostí, s ktorými sa občania obracajú na Slovenský pozemkový fond. Nereagovanie, odsúvanie rozhodnutí, je podhubím pre korupciu, z ktorého môže vyrásť obluda nebývalých rozmerov. Žiaľ, zdá sa, akoby sa stala systémom práce úradu. Ako inak nazvať to, keď niekto za vybavenie smiešnej požiadavky v hodnote necelých 100 eur môže pýtať 1000-eurový úplatok! Iba tak, že vie – bez jeho podpisu sa ďalej nikam nedostanete.
Radi by sme spolu s verejnosťou vedeli, či Jozef D. pri svojich aktivitách bol naozaj odkázaný na 1000-eurový úplatok? Či bol tento úplatok jediný na úrade? Prečo preberal peniaze niekde v aute na parkovisku a nevystavil za ne žiadne potvrdenie?
Odpovedí sme sa od obvineného nedočkali a je potrebné čakať, čo objasní ďalšie vyšetrovanie.
Pomôcť môžu aj iní ľudia, o ktorých zatiaľ polícia nevie. Keď niekto má podobnú skúsenosť s vybavovaním žiadosti na regionálnom odbore Slovenského pozemkového fondu v Žiline, mal by sa obrátiť na Úrad boja proti korupcii alebo špeciálnu prokuratúru v Pezinku.
Musíme si pomáhať
Nepíšeme o pomoci náhodne. Prípady korupcie sa riešia a odhaľujú ťažko. Ján Marosz zvažuje nápad zriadiť občianske združenie ľudí, ktorí sú konfrontovaní s korupciou. Mohli by si v takej situácii pomáhať a radiť si navzájom, ako postupovať.
„Mal som tiež obavy a strach, čo z toho bude,“ povedal. „Pomohla mi však viera a podpora mojich priateľov a manželky. Či sa nebojím pomsty? S tým rizikom žijem, ale vnútorne presvedčenie mi vraví, že čo robím, je správne, aj to, že o tom verejne hovorím. Iba vtedy bude možné s korupciou účinne bojovať, ak sa do toho zapojí čo najviac ľudí.“
