Meno Roman Patkoló poznajú na troch kontinentoch sveta. Mladý rodák zo Žiliny je svetovou jednotkou vo vážnej hudbe. Poslucháčom zahral v Dome umenia Fatra v piatok večer.
ŽILINA. Dvadsiaty druhý ročník stredoeurópskeho festivalu koncertného umenia pripravil pre milovníkov vážnej hudby šesť večerov plných najvýraznejších talentov interpretácie klasickej hudby. Žilinčanom sa predstavili inštrumentalisti, vokalisti, dirigenti a malé komorné telesá z 11 krajín.
Dramaturgiu festivalu, okrem profilových koncertov komorných a symfonických diel z pier známych skladateľov, doplnila prehliadka toho najlepšieho, čo sa v tomto roku blyslo na súťažiach mladých konzervatoristov.
Svetové mená
Festival mal okrem iného aj dve významné špecifiká. „Na rozdiel od bežných koncertov, ktoré uvádzajú jedného sólistu, sme ich my mali každý večer dvoch,“ povedala Oľga Smetanová, riaditeľka Hudobného centra.
Druhým špecifikom bolo udeľovanie Ceny hudobnej kritiky. „Tradične ju udelili medzinárodní kritici.“
Z dlhého menoslovu interpretov zaujali najviac Johannes Fischer z Nemecka, hráč na bicie nástroje a česť svojmu menu i národu spravil Alexander Buzlov, jedna z osobností mladej generácie ruských umelcov.
Toho si v pondelok večer vypočula aj Žilinčanka Mária, ktorú MY Žilinské noviny po koncerte oslovili. „Som plná emócií. Violončelista bol vynikajúci. Dokázala by som ho počúvať celé hodiny,“ povedala a pokračovala, „Ccystám sa ísť aj na koncert, ktorý bude vo štvrtok kvôli saxofonistovi Doisymu.“
Francúz Alexander Doisy získal v sobotu Cenu hudobnej kritiky za najvýraznejší interpretačný výkon.
Úspešný rodák zo Žiliny
Domácu elitu reprezentoval kontrabasista Roman Patkoló, ktorý je považovaný za svetovú špičku. Okrem mnohých ocenení je víťaz Medzinárodnej súťaže v hre na kontrabas J. M. Spergera (Nemecko 2000), držiteľ ocenenia najlepší kontrabasist roka Aida Stucki Award 2011 či Európskej kultúrnej ceny (2002). Na XXII. medzinárodnom festivale koncertného umenia získal cenu Pražskej jari.
„Sme radi, že sa nám podarilo dotiahnuť sem žilinského rodáka. Nebolo jednoduché ho získať, pretože koncertuje po celom svete a jeho kalendár je plný,“ vysvetlil Vladimír Šalaga, riaditeľ Štátneho komorného orchestra v Žiline.
Od huslí ku kontrabasu
Príležitosť, že bol Roman Patkoló v Žiline sme využili na spoločný rozhovor. Sympatický 30-ročný kontrabasista svoj prvý kontakt s hudbou skúsil, keď mal šesť rokov. „K hraniu ma inšpiroval môj otec, ktorý bol koncertným majstrom v Štátnom komornom orchestri v Žiline,“ povedal úspešný umelec. Jeho prvý hudobný nástroj však vtedy nebol kontrabas, ale husle.
„Nenašiel som si k husliam vzťah, skôr ma zaujímal šport a zábava,“ vysvetlil. Vo hviezdach však mal napísané, že bude hudobník, aj keď nie husľový virtuóz. „Hudba ma chytila, keď som mal trinásť.“
Prepadol jej naplno a drží ho dodnes. „Ku kontrabasu ma priviedol môj profesor Ján Krigovský, ktorý tiež hral
v ŠKO. Motivoval ma a odvtedy som kontrabas z ruky nepustil.“
Šesť hudobných nástrojov
Celkom prvý kontrabas mu kúpili jeho rodičia. „Mal som trinásť a rodičia mi ho kúpili v Čechách. O dva roky neskôr som si kúpil svoj prvý kontrabas ja sám.“ S ním študoval na škole v Mníchove.
Dnes má doma kontrabasov šesť. Medzi nimi aj vzácny kus Niccola Gagliana pochádzajúci z roku 1725. „Dostal som ho od nadácie A. S. Mutterovej a Sira Andrého Previna. Predtým patril slávnemu dirigentovi a kontrabasistovi Sergejovi Kusevickému.“
Pri otázke, či sa mu hrá lepšie na staršom nástroji ako na novšom odpovedal: „V hraní na starý alebo nový hudobný nástroj je rozdiel. Drevo je inak vysušené, inak nalakované, farba tónu je iná.“
Najväčší rozdiel je však v technike hry. „Pri modernejších kontrabasoch treba viac pritlačiť, pri starších treba hrať jemne.“
Zo svojich šiestich kusov si do Žiliny na koncert priniesol iba jeden. Ostatné mu ostali doma vo Švajčiarsku. Tam
v súčasností pôsobí ako zástupca vedúceho skupiny kontrabasov v Orchestri Zürišskej opery a zároveň vyučuje na hudobnej škole v Bazileji. Žiť v zahraničí mu nerobí problém. „Cítim sa tam dobre. No chodievam domov 2 – 3-krát do roka. Vždy prídem k rodičom v lete na mesiac a pol, rovnako som doma aj na Vianoce a keď sa mi podarí, tak i na veľkonočné sviatky.“
Medzinárodný festival v Žiline mu umožnil prísť do rodného mesta aj mimo sviatkov. „Bol som tu rád. A potešilo ma, že som si mohol zahrať na rodnej hrude, pretože na Slovensku koncertujem málo.“
Najlepší z najlepších
Okrem koncertných sál si už talentovaný kontrabasista zahral aj na kurióznych miestach. „Ešte počas štúdia som bol členom jednej agentúry slávneho huslistu, ktorý koncertoval tam, kde publikum nemohlo prísť. Hrával v nemocniciach, vo väzeniach, v kostoloch či domovoch dôchodcov. Ja som absolvoval tiež pár koncertov po nemocniciach v Nemecku.“
Roman Patkoló vďaka mnohým významným oceneniam získal titul svetovej jednotky. Sláva mu však do hlavy nestúpla. Svedčila o tom skromnosť, ktorú prejavil pri našom spoločnom rozhovore.
