ŽILINA. V novom územnom pláne Žiliny chýba dopravný generel, ktorý by mal byť akousi nervovou sústavou mesta. „Dopravný generel problém nebude, pretože už pri príprave územného plánu zamestnanci úradu komunikovali aj so Žilinskou univerzitou, ktorá spracúva tento dopravný generel mesta. Takže ja si nemyslím, že keď dostaneme do rúk kompletný dopravný generel, že bude v zásadnom rozpore s územným plánom mesta, práve naopak,“ povedal žilinský primátor Igor Choma.
Architektovi a žilinskému mestskému poslancovi Dušanovi Maňákovi dopravný generel v novom územnom pláne chýba, lebo Žilina je dôležitá dopravná križovatka. "Doprava je dobrá nervová sústava mesta a keď funguje doprava... Však len vďaka tomu, že Žilina má okružno-radiálny systém, tak mohla vzniknúť aj sieť peších komunikácií v Žiline. A v iných mestách, keď chceli pešiu zónu, čo všetko museli a v Žiline len tým, že tá koncepcia bola takto daná územným plánom, tak to mohlo fungovať ďalej,“ povedal Maňák.
Žilina čakala na nový územný plán vyše tridsaťtri rokov, mesto do marca používalo plán ešte z roku 1978. Práce na novom pláne sa začali v roku 1994, akceleráciu nabrali v roku 2007 a hotový ho tridsaťčlenný spracovateľský tím odovzdal v apríli 2010. V rámci verejného pripomienkovania však k návrhu prišlo vyše 270 pripomienok od verejnosti a ďalších zhruba tridsať od dotknutých orgánov a obcí. Všetky bolo odvtedy potrebné konzultovať a prípadne aj zakomponovať do konečného návrhu. Po zapracovaní pripomienok odobril v januári finálnu podobu územného plánu žilinský krajský stavebný úrad a vo februári ho schválilo aj mestské zastupiteľstvo.
Územný plán má byť základným zákonom Žiliny, podľa ktorého sa bude riadiť mesto, verejnosť, podnikatelia i majitelia pozemkov, ktorí tak budú vedieť, čo sa dá na ktorom území robiť, prípadne na čo sa dá využiť. Nový plán je nastavený do roku 2025, dovtedy má v súčasnosti 85-tisícová Žilina vytvoriť možnosti pre 132 tisíc obyvateľov.
