Je možné kultivovať svedomie poslušnosťou alebo zodpovednosťou? Hosťom, ktorý s prehľadom hovoril na túto tému a vecnou argumentáciou odpovedal na otázky publika, bol rakúsky kňaz Helmut Schüller. Svojou
„Výzvou k neposlušnosti“ voči pápežovi, vatikánskej kúrii a biskupom rozvíril minulý rok hladinu vôd v cirkvi. Napriek tomu ho viedenský kardinál nesuspendoval a Schüllerovu iniciatívu dnes podporuje takmer 500 rakúskych kňazov a čoraz viac veriacich.
Popoludnie moderoval publicista a teológ Peter Žaloudek. Rakúsko je nielen tradične katolíckou krajinou, ale i krajinou cirkevne reformných hnutí. Medzi najznámejšie reformné skupiny patria hnutia My sme Cirkev, Kňazi bez úradu, Laická iniciatíva a od roku 2006 i Iniciatíva farárov, ktorú založil Helmut Schüller. „Reformné hnutia sa tu začali širiť hneď po II. vatikánskom koncile, pretože nadšenie, ktoré koncil vyvolal, sa začalo pri realizácii uznesení vytrácať. Až donedávna sa snažili o obnovu pôvodných myšlienok koncilu vždy laici. Nadišiel čas, aby sme i my kňazi vyšli z ulít a z druhých radov a pripojili sa ku všetkým tým, čo sú v prvej línii“, hovorí Helmut Schüller.
Brzda prichádza z miest, odkiaľ by mala prichádzať inšpirácia
„Vo farnostiach cítime rozkol medzi tým, čo prežívajú veriaci a čo od nás žiada hierarchia. Jeden z hlavných dokumentov koncilu je Gaudium et spes, kde je reč o tom, že cirkev je spoločenstvom – communio, že v tomto spoločenstve by mala vládnuť kolegialita medzi veriacimi laikmi a hierarchiou, a že hlavnou praxou konsekrovaných osôb má byť princíp pastoračnej blízkosti.“
Všetky tieto tri charakteristiky sú podľa Schűllera dnes v kríze. Centrom spoločenstva je Eucharistia. Jej slávenie je však čoraz viac ohrozené, lebo počet kňazov rapídne klesá. Treba prehodnotiť teologicko-pastoračný zmysel Eucharistie, lebo z biblického pohľadu nie je možné disciplinárne postaviť celibátne kňazstvo ako primát a na druhej strane ignorovať stovky ženatých kňazov a teologicky vzdelaných laikov. V kríze je však i biblický výrok o všeobecnom kňazstve. Ak robí kresťana kresťanom krst a prijímanie eucharistie, je nutné v situáciách a podmienkach, kde kňazi chýbajú, pripustiť podľa starých cirkevných tradícií možnosť, aby spoločenstvá mohli viesť zapálení a vzdelaní laici.
Naopak, v situáciách, kde kňazi ešte sú, je potrebné realizovať jednotné postavenie medzi kňazom a laikom. Celé desaťročia prosíme biskupov a pápeža, aby sa začalo diskutovať a aby sa začali hľadať nové riešenia. Hierarchia však mlčí. Náš výkrik po neposlušnosti je rázne upozornenie na to, že veci treba riešiť a poslušnosť svedomiu a Bohu nemožno ignorovať. Prioritou pre každého kresťana je žiť a šíriť Evanjelium. Paradoxne prichádza najväčšia brzda z miest, odkiaľ by mala prichádzať inšpirácia, povzbudenie a odvaha k sebareforme cirkvi.
Pán Schűller je pre nás nádej
Reakcie prítomného publika boli rôzne. „Pán Schüller je pre nás nádej, reprezentujem tú časť, pre ktorú je nádejou.“ „Tak ako sa menia a neustále prispôsobujú okolnostiam novej doby paragrafy a zákony civilného práva, malo by byť legitímne a samozrejmé môcť meniť a upravovať i zákony cirkevného práva,“ tiež odznelo z úst veriaceho právnika. Plamienok porozumenia a radosti bolo možné zaregistrovať v očiach ľudí, keď Helmut Schüller hovoril o znovuzosobášených rozvedených, ku ktorým sa cirkev chová veľmi odmerane, tým že ich vyhosťuje z plnej účasti na spoločenstve veriacich. „Musíme hľadat cesty, ako ich namiesto kiritky a obviňovania z hriechu znovu k nám pritiahneme,“ vysvetľuje Schűller.
Na otázku, ako je to s poslušnosťou a svedomím povedal, že najvyššou autoritou pre veriaceho človeka je poslušnosť Bohu a tá nemusí byť vždy identická s tým, čo od nás žiada cirkevná hierarchia. V publiku zazneli i kritické hlasy veriacich. Schüller na ne reagoval slovami Jána XXIII., ktorému mnohí z vatikánskej kúrie vyčítali zvolanie II. vatikánskeho koncilu: „Bez slov vtedy prišiel k oknu, dokorán ho otvoril a povedal: Chcem, aby sem do miestnosti, do cirkvi, začal znovu prúditť čerstvý a svieži vzduc, Duch Boží.“ S tak polarizovanými názormi diskusia v Nadácii POLIS ešte neprebiehala. Napriek tomu bola debata kultivovaná a slušná a popoludnie to bolo nesmierne živé a zaujímavé.
