užívateľovi bez toho, aby o tom ostatných informovali.
TURIE. Spor o to, kto bude mať od nového roka právo lovu v priľahlom poľovnom revíri, otriasa v týchto týždňoch obcou Turie. Záujem majú dve poľovnícke spoločnosti. Domáca Čerenková, ktorej členmi sú miestni obyvatelia a drobní vlastníci pozemkov v revíri a spoločnosť Dedova, v ktorej sa organizuje aj niekoľko poľovníkov zo spoločnosti, ktorá v revíri poľovala doteraz.
Porušili vraj ústavné práva
O tom, kto bude v revíri poľovať, musí rozhodnúť zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Zmluva doterajšiemu užívateľovi poľovného revíru Turie skončí 31.12.2012. O zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa už dvakrát pokúsili členovia spoločnosti Dedova. Neúspešne. Členovia Čerenkovej tvrdia, že zhromaždenie zvolávali v rozpore so zákonom o poľovníctve a bez toho, aby o tom informovali všetkých vlastníkov poľovných pozemkov.
Tým vraj porušili ich vlastnícke práva chránené ústavou. Podľa predsedu spoločnosti Čerenková Jána Halagana, od roku 1962 až do roku 2009 existoval zákon o poľovníctve, ktorý nerešpektoval vlastnícke práva. Jednotliví vlastníci pozemkov, začlenených do poľovného revíru, teda nemali možnosť rozhodovať, kto a za akých podmienok ho bude užívať.
„Práve preto, že pôvodný zákon o poľovníctve nerešpektoval ústavné právo vlastníkov poľovných pozemkov, nahradil ho v roku 2009 nový zákon o poľovníctve. Podľa nového zákona môže každý vlastník poľovných pozemkov, bez ohľadu na výmeru, rozhodovať o práve poľovníctva a jeho využití na základe navrhnutého mechanizmu, ktorým je zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Na základe tohto mechanizmu nie je možné práva vlastníkov obísť a každý má právo sa vyjadriť k tomu, kto a akým spôsobom bude poľovné pozemky užívať,“ hovorí Halagan. Tvrdí, že takto je to uvedené aj v dôvodovej správe k zákonu.
Malých nepozvali
Aj napriek tomu niekoľkí zástupcovia vlastníkov alebo užívateľov niektorých pozemkov už dvakrát zvolali takéto zhromaždenie s cieľom dohodnúť sa na budúcom užívateľovi poľovného revíru. Ani zďaleka však o tom neinformovali všetkých vlastníkov. Pozvánky pritom nedoručili najmä drobným majiteľom pozemkov z Turia, urbáru a obci Turie, ktorí vlastnia poľovné pozemky s výmerou asi 850 hektárov, čo predstavuje 31 % z celkovej výmery poľovného revíru. Niekoľkí z nich sú aj členmi poľovníckej spoločnosti Čerenková.
Zhromaždenie, naopak, zvolávali zástupcovia vlastníkov a zástupcovia užívateľov poľovných pozemkov, z ktorých niekoľkí by mohli byť členmi konkurenčnej poľovníckej spoločnosti Dedova. Posledné zhromaždenie bolo zvolané na 23. februára v hoteli Polom v Žiline. Podľa pozvánky ho zvolali zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov patriacich Andrei Gašparovičovej, Pozemkovému spoločenstvu Urbariát II Rosina, zástupcovia užívateľov poľovných pozemkov, ktoré sú v užívaní Družstva Brezová z Bytčice, a firmy ROLSPOL z Turia.
Posledným zvolávateľom bol Slovenský pozemkový fond , ktorý je vlastníkom a v niektorých prípadoch zástupcom neznámych vlastníkov poľovných pozemkov. Užívateľa pozemkov začlenených do poľovného revíru spoločnosť ROLSPOL pri zvolávaní zhromaždenia zastupuje Vladimír Pakaník, ktorý nám svoje členstvo v Dedove potvrdil.
Halagan tvrdí, že sa o plánovanom zhromaždení dozvedel len náhodou. Na zhromaždení v hoteli Polom sa chcel zúčastniť. Aj napriek tomu, že sa preukázal plnou mocou, ktorá ho k tomu oprávňuje, dnu ho nepustili. Nakoniec sa ho nezúčastnila 2/3 väčšina potrebná na rozhodovanie. Keby sa tak nestalo, zhromaždenie už mohlo rozhodnúť bez toho, aby sa všetci vlastníci poľovných pozemkov mohli vyjadriť k budúcemu užívateľovi
a zostalo by im jedine domáhať sa svojich ústavných práv na súde. „Dokonca by sa tento protiprávny skutok stal za účasti Slovenského pozemkového fondu, teda štátu,“ hovorí Halagan.
SPF: Stačia 2/3
Odlišný názor na vec má Slovenský pozemkový fond. Pýtali sme sa, prečo na zhromaždenie, ako jeden zo zvolávateľov, nepozvali aj všetkých drobných vlastníkov. Hovorca Ľudovít Kavjak povedal, že to vraj nie je potrebné. Kavjak tvrdí, že zvolanie valného zhromaždenia nie je konaním podľa zákona o správnom konaní a preto ani v prípade, že sa ho má zúčastniť viac ako 20 vlastníkov, nemusia sa zvolať verejnou vyhláškou.
„Zákon o poľovníctve však ukladá, že budúci užívateľ revíru musí na valnom zhromaždení získať 2/3 poľovných pozemkov. Ostatní drobní vlastníci nemôžu byť v žiadnom prípade ukrátení na svojich právach, pretože po zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je užívateľ povinný platiť všetkým vlastníkom nájomné,“ napísal v stanovisku Kavjak.
Navyše, podľa jeho slov, každý vlastník si môžu zvolať zhromaždenie a po úspešnom priebehu sa môžu títo vlastníci stať užívateľmi poľovného revíru.
Právnik: Môžu sa brániť na súde
MY Žilinské noviny požiadali o stanovisko jedného z renomovaných právnikov, ktorý však pre účely tohto článku chcel zostať v anonymite. Podľa neho je problematika rozhodovania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v zákone o poľovníctve upravená veľmi stroho, preto sa neriešené otázky dajú riešiť iba analógiou s inými právnymi predpismi. Najlogickejšie sa mu javí analógia s rozhodovaním valného zhromaždenia obchodných spoločností podľa obchodného zákonníka.
„Problémom môže byť, ak neboli na zhromaždenie pozvaní všetci známi vlastníci pozemkov. Mohlo by to viesť
k neplatnosti prípadného prijatého uznesenia. Hoci neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov, ani postup určenia neplatnosti nie je zákonom explicitne riešený, v záujme realizácie ústavného práva vlastníkov na ochranu ich vlastníckeho práva a súdnu ochranu, je namieste, aby o možnej neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov rozhodol súd na základe prípadnej žaloby podanej niektorým z vlastníkov pozemkov,“ napísal právnik.
Zvolávatelia: Postupovali sme správne
Oslovili sme aj ďalších zástupcov zvolávateľov. Andrea Gašparovičová sa na túto tému odmietla zhovárať. „Moje stanovisko na túto tému je, že sa o pánovi Halaganovi nemienim s nikým baviť. Dopočutia!“ povedala nám do telefónu.
Na jeho vlastnú žiadosť sme sa nakrátko stretli so zástupcom spoločnosti ROLSPOL Vladimírom Pakaníkom. Ten zvolanie zhromaždení bez toho, aby o tom informovali všetkých vlastníkov, obhajoval. Umožňuje to vraj zákon.
Pakaník: Halagan má nevýhodnú zmluvu
Naopak, nám však tvrdil, že Ján Halagan má so spoločnosťou Lesy SR uzatvorenú, pre štát, veľmi nevýhodnú zmluvu. Na jej základe vraj v revíri poľuje za veľmi nízku sumu
3 500 eur ročne. Konanie vlastníkov, podľa neho, len smeruje k tomu, aby sa urovnali všetky náležitosti a dostali sa do právneho stavu. Dokonca vraj podali na Lesy SR sťažnosť a tie, údajne, mali podať žalobu na neplatnosť tejto zmluvy.
Pakaníka sme požiadali o ďalšie stretnutie, kde nám mal svoje tvrdenia zdokladovať. Sľúbil, že sa nám telefonicky ozve a stretneme sa. Neurobil tak.
Ján Kostrian, 1. zástupca generálneho riaditeľa Lesov SR nám však povedal, že nemajú vedomosť o podaní žaloby na súd z dôvodu nevýhodnosti zmluvných podmienok.
Halagan hovorí, že s Lesmi SR uzavrel v roku 2005 zmluvu o odstrele zveri a predaji zveriny v poľovnom revíri Turie, na základe verejnej súťaže. Lesy však zmluvu v roku 2008 jednostranne vypovedali.
Halagan: Zmluva je v poriadku
„S dôvodmi výpovede som sa nestotožnil a preto som podal na súde žalobu o neplatnosť výpovede a zároveň som podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, aby mi, až do rozhodnutia vo veci samej, bolo umožnené právo lovu. Súd moje argumenty uznal a predbežné opatrenie v roku 2009 vydal. S vedením Lesov SR sme sa potom dohodli na riešení situácie mimosúdnym urovnaním.
Uzavreli sme novú zmluvu, za cenu, za akú Lesy SR predávali v tomto období odstrel zveri v ostatných poľovných revíroch na Slovensku. V zmysle uvedeného som potom žalobu o neplatnosť výpovede vzal v plnom rozsahu späť a súdne konanie bolo zastavené. Zmluva o odstrele zveri podpísaná v roku 2009 je platná a účinná a akceptujem ju tak ja ako aj Lesy SR. Čo sa týka ceny, za ktorú mi Lesy SR š.p. predali odstrel zveri v časti poľovného revíru, táto je o 50% vyššia, za akú Lesy SR v súčasnosti postupujú zmluvou o užívanie poľovného revíru podľa zákona o poľovníctve.“ vysvetľuje Halagan.
Tvrdí však, že ak vlastníci poľovných pozemkov rozhodnú na zhromaždení vlastníkov, že postúpia zmluvou užívanie poľovného revíru poľovníckej spoločnosti Čerenková, sám Lesy SR požiada
o zrušenie tejto zmluvy. Vyjadrenia Pakaníka sú podľa neho preto zavádzajúce a ničím nepodložené.
Starosta: Konečne sa môžeme uchádzať
Starosta Turia Miroslav Chovanec, ktorý je tiež aj členom združenia Čerenková, hovorí, že poľovníci z obce sú radi, že majú možnosť sa, po dlhých desiatich rokoch, vôbec uchádzať o možnosť lovu na vlastných pozemkoch, vo vlastnej obci.
„Z poľovnej spoločnosti, ktorá v revíri, na našich pozemkoch, poľovala doteraz, nás, nepochopiteľne vylúčili. Preto sme si založili novú spoločnosť a chceme právo lovu získať. Postupujeme podľa zákona. Oslovili sme všetkých drobných vlastníkov a oni nás splnomocňujú k tomu, aby občania mohli poľovať na svojich pozemkoch,“ hovorí Chovanec.
Podľa jeho slov bolo hanbou, keď v obci boli hody a museli si zavolať poľovníkov z Tepličky nad Váhom, aby mohli ponúkať guláš z diviny. „Ak právo lovu získame, nebudeme sa rozhodne pred verejnosťou uzatvárať. Poľovnícku verejnosť sa budeme snažiť rozširovať z miestnych obyvateľov, usporadúvať výstavy, o revír sa budeme zodpovedne starať a hlavne zabezpečíme, aby zver nerobila škody na majetku obyvateľov,“ dodal Chovanec.
O tom, kto od nového roku dostane právo lovu, rozhodnú vlastníci pozemkov na zhromaždení. Kto a kedy ho zvolá a či tentokrát prebehne legitímne, sa dá v tejto chvíli iba špekulovať.
