ŽILINA. Občianske združenia (OZ) Budúcnosť Považského Chlmca a Priatelia Zeme-CEPA vypracovali návrh na obnovu územného konania pre umiestnenie elektrárne v Žiline Považskom Chlmci, ktorá by mala spaľovať zemný plyn a vyrábať z neho elektrickú a tepelnú energiu. TASR o tom informovala Irena Jenčová z OZ Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.
Kogeneračný zdroj má podľa nej stáť blízko Hričovskej priehrady, 200 metrov od strednej školy a len o niečo ďalej od rodinných domov. "Proti projektu s 39 metrov vysokým komínom, ktorý budú financovať Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), protestujú miestni obyvatelia od roku 2007. Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network upozorňujú, že plynová elektráreň bude ďalšou záťažou pre životné prostredie v tejto mestskej časti Žiliny," uviedla Jenčová.
OZ Budúcnosť Považského Chlmca v rámci integrovaného povoľovania zorganizovalo vo februári 2012 petíciu. Podpísalo sa pod ňu viac ako 350 občanov, čo je vyše 25 % všetkých obyvateľov dotknutej mestskej časti Považský Chlmec. Takýto počet podpisov by mal podľa Anny Smikoňovej z OZ Budúcnosť Považského Chlmca stačiť na to, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) zvolala verejné stretnutie občanov a vedenia obce s investorom, na ktorom by mohli vzniesť námietky. Inšpekcia však petíciu zamietla s odôvodnením, že limit 25 % nie je splnený, keďže obcou je v tomto prípade mesto Žilina, a nie výstavbou najviac ohrozená mestská časť Považský Chlmec. "SIŽP zamietnutím petície síce konala podľa litery zákona, no tým nerešpektovala hlas viac než 350 priamo dotknutých občanov," povedala Smikoňová.
Jenčová pripomenula, že v súčasnosti sa viac než tretina všetkej energie na Slovensku vyrába z dovážaného zemného plynu a podpora ďalšej plynovej elektrárne z verejných peňazí iba zníži energetickú bezpečnosť krajiny. "Keďže vplyvy na životné prostredie neboli posúdené v plnom rozsahu, neboli zhodnotené ani kumulatívne vplyvy plánovanej elektrárne s ostatnými zdrojmi hluku a znečistenia, ako sú susediaca obrovská skládka komunálneho odpadu a hlukové emisie blízkej diaľnice. Obe verejné banky by mali prevziať zodpovednosť za túto investíciu, trvať na riadnom posúdení jej vplyvov a zvážiť, či je skutočne vo verejnom záujme občanov Slovenska. Nemali by ignorovať ani vytrvalý občiansky odpor voči plánovanej elektrárni, vďaka ktorému sa výstavba oneskoruje viac ako o tri roky," dodala Jenčová.
