Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Martin Fronc: Búrim sa proti tvrdeniu, že naše školstvo je zlé

Bývalý minister školstva Martin Fronc je v poslaneckých laviciach stálica. Dostal sa tam však ako jediný zo žilinského kraja na kandidátke KDH. Hovorili sme s ním o probléme vzdelávania na Slovensku, ale aj o diaľniciach a o tom, ako v Národnej rade SR po

Martin Fronc navštívil minulý týždeň redakciu MY Žilinských novín.Martin Fronc navštívil minulý týždeň redakciu MY Žilinských novín. (Zdroj: MICHAL FILEK)

môže Žiline.

Z výsledkov volieb vám zrejme spokojnosť chýba. Čakali ste asi viac. Hlavne čo sa týka pravice ako celku.

- Treba priznať, že je to prehra pravice. Samotné KDH však dopadlo z pravicových strán najlepšie. Oproti minulým voľbám sme dokonca niekoľko hlasov získali. V absolútnych číslach, aj v percentách. Dokonca máme navyše aj jeden mandát. Z tohto pohľadu to pre KDH nedopadlo najhoršie, čo sa nedá povedať o pravici ako celku.

Určite ste však aj v KDH čakali viac.

- Určite sme čakali, že tých percent budeme mať viac, pretože tak to predpokladali prieskumy. Predpokladalo sa však, že účasť bude do 50% a nakoniec bola o 10% vyššia. Tým sa náš výsledok znížil.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo rozhodlo o tom, že ľudia predsa prišli voliť?

- Domnievam sa, že výborný marketing strany SMER. Zdôrazňovaním faktu, že každý hlas môže rozhodnúť, sa im podarilo zmobilizovať svojich voličov.

Čo môžeme, po dlhých rokoch, čakať od vlády jednej strany?

- Ťažká otázka, pretože s tým nemáme žiadnu skúsenosť. Keď sa však pozrieme k susedom, tak tam vlády jednej strany nepriniesli dobré veci. Moc nebude dostatočne kontrolovaná. Určité obavy existujú aj u nás a dúfam, že sa nenaplnia.

Z čoho máte najväčšie obavy?

- Keď jedna strana obsadí všetky pozície, urobí to nielen na najvyššej úrovni, ale prakticky všade. Keď nie je silná opozícia, ľudia sa budú obávať vyjadrovať svoje postoje a názory, lebo sa budú cítiť ohrození so svojich pozíciách. Nemyslím si, že SMER bude robiť problémy, pokiaľ ide o európske témy. Myslím si ale, že všetky ostatné veci sa bude snažiť nastaviť podľa seba a bude prakticky bez kontroly.

Skryť Vypnúť reklamu

Niečo vám v tomto smere naznačila prvá schôdza národnej rady?

- Zatiaľ som opatrný. Musím povedať, že nastupujúci predseda parlamentu Pavol Paška mal ústretový prejav. Hovoril o podanej pravici. Mňa však presvedčia až činy a tie nasledovali vzápätí. Okamžité odvolávanie všetkých vedúcich úradov.

KDH je najsilnejšou opozičnou stranou a teda lídrom pravice. Akú opozičnú politiku budete presadzovať?

- S termínom líder pravice by som bol opatrný. Pravica je totiž neuveriteľne rozbitá. Z minulosti máme rany, ktoré nie sú stále zahojené. Napríklad odvolanie vlastnej vlády zo strany SaS nemá v histórii obdobu. Dokonca neviem o podobnom príklade, že by sa niečo podobné udialo v európskych demokratických krajinách. KDH sa určite bude snažiť robiť takú politiku, akú robilo doteraz. Sme viac orientovaní na sociálne veci, na pomoc ľuďom pri získavaní pracovných miest. Na druhej strane je dôležité zachovanie zdravých verejných financií. V tomto smere budeme veľmi pozorne sledovať kroky novej vlády. Dôležité bude tiež kontrolovať trendy vo vzdelávaní a školstve a investície do týchto oblastí.

Skryť Vypnúť reklamu

Počtom mandátov ste pomerne slabá opozícia. Budete mať reálne nástroje na to, aby ste vládu kontrolovali?

- Na kontrolu áno. Šéf národného kontrolného úradu, aj úradu pre verejné obstarávanie by mal patriť opozícii. Rovnako v parlamente je priestor na kontrolu rozpočtu a financií. S akým reálnym výsledkom to budeme robiť, si teraz netrúfam odhadnúť.

Vašou prioritou je školstvo. Ako hodnotíte posun v tomto rezorte po vašom odchode z ministerstva? Rezort odvtedy viedli Ján Mikolaj zo SNS a Eugen Jurzyca z SDKÚ.

- Musím povedať, že školstvo v tomto období urobilo skôr kroky späť. Minister Mikolaj pripravil zákony bez toho, aby sa dali reálne naplniť obsahom. Urobil síce reformu vzdelávania v základných a stredných školách, ale nebola zabezpečená. Je známe, že doteraz chýbajú učebnice, učebné texty. Je viac vecí, ktoré treba naprávať. Musím povedať, že ani počas pôsobenia kolegu Eugena Jurzycu sa veci veľmi nepohli. Teraz sa obávam, že znova nastúpi systém direktívne riadeného školstva. Prvé signály už prišli v tom, že minister chce určiť, ktorí študenti môžu a ktorí nemôžu ísť na gymnáziá. Stanovovať natvrdo, kde má byť koľko prijímaných študentov, nie je správne. Mladý človek by mal mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, kde chce študovať. Problém treba riešiť, ale motivačne. Aby gymnáziá nebrali kohokoľvek len pre financie, už v minulosti som navrhoval, aby dostávali financie na základe objektívnych meraní, podľa výsledkov maturít a monitorov. Tak by boli motivované, aby brali najlepších žiakov a nie hocikoho. Keďže som návrh dával ako opozičný poslanec, neprešiel.

V akom stave je dnes naše základné a stredné školstvo?

- Búrim sa proti tvrdeniu, že naše školstve je zlé. To nie je pravda. Je tu školský systém, ktorý bol budovaný 300 rokov, od Márie Terézie. Ten je stavaný na získavaní vedomostí a na, tak trochu, vojenskej disciplíne. V tomto smere, čo sa týka vedomostí, som presvedčený, že naši študenti ich majú lepšie ako stredoškoláci v iných krajinách v Európe. Je pravda, že nie sú vedení k samostatnosti a preto nie veľmi dobre dopadajú v testoch, ktoré hodnotia, ako vedia samostatne riešiť úlohy. Tam sa pohybujeme niekde okolo priemeru a je treba urobiť isté zmeny, aby sa vytvoril priestor na tvorivosť a samostatnú prácu. V skutočnosti ale máme tradíciu v riešení predmetových olympiád. Tam sa naše deti umiestňujú na popredných miestach. To predsa o niečom svedčí. Určite chce systém nejaké zmeny. Zastávam však názor, že ich treba urobiť postupne a nenásilne. Všetky zmeny z posledného obdobia totiž pedagogickú komunitu znechucujú a často ich majú už plné zuby.

fronc_490.jpg

FOTO: MICHAL FILEK

Vyzerá to, ako by chýbala jasná vízia, kam chceme naše školstvo posunúť.

- Keď som nastúpil na ministerstvo, mal som jasnú dlhodobú víziu. Snažil som sa, napríklad, aj pokračovať v niektorých veciach, ktoré začal môj predchodca Milan Ftáčnik. Žiaľbohu, väčšinou sa stáva, že keď príde nový minister, spustí niečo nové a zatratí všetko predošlé. Takto to neslobodno robiť.

Azda ešte väčší problém je v kvalite vysokých škôl. Žiadna naša univerzita sa ešte nikdy nedostala medzi najkvalitnejšie v Európe.

- Ani sa tak skoro nedostane. Pri peniazoch, ktoré Slovensko dáva do vzdelania, to ani nie je možné. Rozpočet jednej americkej školy v Massachusetts je väčší, ako ročný rozpočet SR. Pri rozpočte, ktoré majú slovenské vysoké školy, sa nedá očakávať výrazná zmena ich kvality. Na druhej strane treba povedať, že sme boli veľmi tlačení k tomu, aby sme zvýšili počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí. V roku 1990 ich bolo 9%, zvýšili sme to na 15%. Priemer európskych krajín je 25%. Veľmi som rozmýšľal, či prejsť na takúto masovosť, do čoho nás tlačila OECD, alebo zachovať menej priestoru pre študentov, ale vyššiu kvalitu. Celá Európa je však postavená na diplomoch a našich ľudí by sme na európskom trhu práce diskvalifikovali. Nakoniec som súhlasil s tým, že rozšírime priestor na vzdelávanie.

Veľkým nedostatkom je slabá pripravenosť absolventov pre prax.

- To je naozaj problém, i keď na časti vysokých škôl to prepojenie funguje dobre. Čo sa týka stredného školstva, tak dnes akýkoľvek veľký podnik si môže zriadiť školu a vychovávať absolventov presne na svoj obraz a štát mu to platí. Dostane dotáciu na každého žiaka. Ani jeden sa však do toho nepustil. Čo sa týka vysokých škôl, tak z vysokoškolského vzdelania sa stal biznis. Často ide len o získanie diplomu. Pre mňa však vyvstáva otázka, či má mať mladý človek slobodu výberu v tom, čo chce študovať, alebo presne určíme, koľko akých absolventov chceme v každom odbore. Pokiaľ chceme nechať ľuďom slobodu, tak tá musí byť spojená aj so zodpovednosťou. Každý si musí uvedomiť, že keď pôjde študovať konkrétny študijný odbor, ktorý si vybral, tak si v ňom nemusí nájsť zamestnanie. Pokiaľ rešpektujeme slobodu a demokraciu, štát by mohol masívnejšie verejnosť informovať, že tento konkrétny študijný program je taký, že v ňom 90% absolventov nenájde uplatnenie. Pokiaľ chceme riadené vzdelávanie, nastavia sa presné čísla. Toto ale určite nie je moja vízia.

Dôsledkom toho potom ale je, že na Slovensku je vysoké percento nezamestnaných mladých ľudí.

- Ale nie absolventov vysokých škôl. Tí si väčšinou nájdu zamestnanie, ale často nie v oblasti, ktorú vyštudovali. Paradoxne, stále zdôrazňujeme, že je málo absolventov odborných stredných škôl, ale práve oni sú tí, ktorí si najťažšie hľadajú robotu. Dokonca ťažšie, ako z tých, teraz toľko kritizovaných, gymnázií. Ja si myslím, že najväčším problémom je, ako u nás funguje trh práce.

Vráťme sa do regiónu. V Žilinskom kraji má KDH tradične veľmi vysokú podporu.

- Je pravda, že v našom kraji, hneď po Prešovskom, dosahuje KDH druhé najlepšie volebné výsledky celých 20 rokov.

Nie je pre vás, vzhľadom na túto skutočnosť sklamaním, že zo Žilinského kraja ste boli jediným zvoleným poslanom vy?

- Je, ale je to dané systémom preferenčných hlasov. Tam, kde v kraji dokážu viac spolupracovať jednotliví kandidáti, sú schopní viac uspieť. U nás akoby každý bojoval sám za seba. Myslím si, že cez preferenčné hlasy má Žilina potenciál získať aj troch poslancov. V programe sme mali zmenu volebného systému. Je to naša trvalá agenda. Jeden volebný obvod nie je dobré a spravodlivé riešenie, ktoré podporuje centralizmus.

Ktoré problémy Žiliny sa budete snažiť riešiť v parlamente?

- Už aj v minulosti boli mojimi prioritami výstavba cestnej infraštruktúry, vybudovanie rýchlostnej cesty cez Kysuce do Poľska. Hlavne však katastrofálna situácia v hrdle pod Strečnom. Aj z našej iniciatívy sa podarilo, že sa končene začali robiť tendre na výstavbu tunela Višňové – Dubná Skala. Opäť sa v tom budem angažovať. Obávam sa však, že tu, aj vzhľadom na obsadenie miest v novej vláde, opäť prevládne regionalizmus a začnú sa viac preferovať záujmy Banskej Bystrice. Severná D1 je však mimoriadne dôležitá pre rozvoj celého Slovenska. Ďalšia vec, ktorej sa budem venovať je, prirodzene, fungovanie školstva a zdravotníctva. Pokladám za mimoriadne dôležité, aby žilinská nemocnica fungovala a mala primerané vybavenie.

Minister Ján Figeľ, ktorý je vašim straníckym predsedom, zrušil PPP projekty na výstavbu diaľnic. SMER avizuje, že sa k nim vráti.

- My sme nikdy nevylúčili PPP projekty ako také. Vylúčili sme tie, ktoré boli predražené. Dopredu ich však neodmietame. Minister Figeľ sa snažil na výstavbu diaľnic nasadiť európske peniaze. Sú to najlacnejšie peniaze. Keď ich nevyčerpáme do roku 2015, prídeme o ne. Ich presunutie z R1 na D1 nie je jednoduché, ale určite je možné. Cez malé projekty ich totiž nevyčerpáme a budeme ich musieť vrátiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 878
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 22 724
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 147
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 891
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 845
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 707
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 744
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 124
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 946
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 610
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

V III. lige kraľuje nezastaviteľný Hundák, v I. a II. triede na čele pätnásťgóloví strelci

Zápasy regionálnych či oblastných futbalových súťaží tento rok už pravdepodobne neuvidíme, väčšina duelov z jesennej porcie je však už za nami. Preto sme sa pozreli, ako vyzerajú poradie strelcov v jednotlivých súťažiach.

Daniel Hundák (druhý zľava) a Peter Jasenovský (tretí zľava) patria nielen medzi najlepších strelcov Bánovej, ale aj celej III. ligy.

Mesto Žilina požiada o návratnú finančnú pomoc vo výške viac ako 2 milióny eur

Radnica chce peniaze použiť na financovanie správy a údržby komunikácií a verejnej zelene.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Ilustračné foto.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?