ROSINA. Bývalý obranca Žiliny, Trenčína, Rimavskej Soboty, Michaloviec, Žižkova a Nitry už druhú sezónu pôsobí v Rosine v V. lige.
Prečo ste skončili s vrcholovým futbalom?
- Zo zdravotných dôvodov. Mal som problémy s platničkou, v roku 2004 som absolvoval operáciu a ďalšie problémy sa vyskytli o niekoľko rokov neskôr.
Dlho vás v Rosine „lámali“, aby ste sa vrátili k futbalu?
- Boli za mnou, chceli aby som išiel hrávať, ale vtedy sa mi nedalo. Potom ma oslovili, či by som nešiel trénovať, tak som prikývol. Futbal som mal vždy rád a keď už som ho nemohol hrávať, tak som to kompenzoval trénovaním.
Ale teraz už aj hrávate, aké je to byť hrajúci tréner?
- Nie je to ideálne, najlepšie je buď jedno alebo druhé. Ale je tu dobrá partia, vždy sa dohodneme, či to „zakaučujem“ ja alebo niekto iný.
Pri tréningoch či zápasoch už nepociťujete bolesti?
- Musím si zaklopať, zatiaľ je to v poriadku, dúfam že to tak aj zostane. Za týždeň máme dva, tri tréningy a jeden zápas, záťaž nie je vysoká. Dúfam, že to chrbát zvládne.
Je veľký rozdiel medzi futbalom v V. lige a tým vrcholovým?
- Je to veľký rozdiel, fyzický, v kondícii. Nedá sa to nejako porovnávať.
Nemysleli ste na návrat k profesionálnemu športu?
- Hlava by aj chcela, ale telo určite nie. Už na to nemám, to je jasné. Bola dlhá pauza, keď človek vypadne na rok, dva, tak sa to už ťažko dobieha, zvlášť vo vyššom veku.
Váš brat Vladimír je trénerom mládeže v MŠK, neláka vás takáto práca?
- Rád by som sa tomu venoval aj naďalej, ale nemám urobené licencie, chce to viac času. Trénerov je veľa, či už u mužov alebo mládeže. Všetko ukáže čas.
