1. Ako zvyknete tráviť tieto sviatky jari? Pečiete? Kupujete, robíte veľkonočné dekorácie? (Pletiete si korbáč, alebo ho kupujete?)
2. Otvárate aj šibačom? (Chodievate šibať? )
3. Ako si spomínate na šibačky počas teenegerských čias?
Andrea Šprochová, redaktorka TV Markíza
U mňa sú už celé roky sviatky väčšinou späté s prácou. Keď ľudia sviatkujú a oddychujú, rádia a televízie nie. Práve preto, aby im mohli robiť spoločnosť. Tento rok ma čaká pracovný Veľký piatok a čo bude potom ešte presne neviem. Ale pravdepodobne strávime sviatky v Žiline s rodinou.
Na Veľkú noc určite piecť nebudem. Jednak nie som zdatná cukrárka, ale najmä, ak pôjdeme do Žiliny k rodičom, zbytočne by som drevo nosila do lesa. Mamina je fantastická kuchárka a rovnako výborne pečie. Takže sa vždy máme na čo tešiť.
Veľkonočné dekorácia v posledných rokoch zanedbávam. Priznávam dobrovoľne. Bývam dlho v práci a počas sviatkov väčšinou mimo domova, tak mi to ani nechýba. Ale teším sa, keď raz príde čas, že si budem môcť v pokoji užívať zdobenie bytu napríklad na Veľkú noc.
V Bratislave na naše dvere šibači našťastie nezvonia. A som rada. Neviem prečo, ale od malička som Veľkonočný pondelok neznášala. Možno, keby som bývala na dedine, kde sa nesie v úplne inej atmosfére. Ale trápne ticho v chodbe bytu, pár vyšľahaní korbáčom a tri kvapky vody, len aby sa steny nezamočili - uznajte, to nie je veľmi zábavné.
Hoci chápem význam tohto zvyku, teda šibačky, nikdy ma to nebavilo. Ale zažila som jednu šibačku, na ktorú nikdy nezabudnem. Boli sme na návšteve v Spišskom Podhradí a tu sa skôr oblievalo ako šibalo. Stála som na dvore a dostala som z okna vedro vody. Taká mokrá som potom išla na výlet s kamarátmi na Spišský hrad. bolo ale krásne počasie, tak sa to našťastie skončilo bez choroby. To bol skvelý zážitok, priznávam, že na to rada spomínam. Ale to je skutočne asi jediná šibačka a oblievačka, ktorá mi zostala v pamäti.
Iveta Marešová, redaktorka TV JOJ
Počas sviatkov bývam doma. Každý Veľkonočný pondelok čakám, kedy ma moji chlapi - syn Filip a môj muž - doslova zlejú vodou a voňavkami. Aj keď som na nich pripravená, vždy sa im podarí ma prekvapiť a ja potom pištím, keď mi lejú studenú vodu za krk.
Neraz sa mi stalo, že cez Veľkonočný pondelok som pracovala. Pamätám sa, že raz sme dokonca riešili prípad streľby, pri ktorej boli aj zranení ľudia.
Nepečiem, lebo na to treba čas a pokoj. Pri mojej robote sme prakticky stále v službe, hocikedy môžeme vyraziť k nejakej udalosti. Pečivo teda kupujem a napríklad tento rok mi sľúbila jedna zlatá susedka, že nám niečo domáce prinesie.
Nie sme domácnosť, ktorá si potrpí na zvláštnu výzdobu pri hocijakých sviatkoch. Počas Veľkonočných sviatkov u nás nechýbajú drobnosti, ktoré ich pripomínajú. Vytiahnem ručne vyrobené kraslice, ktoré som kúpila na Kysuciach. Veľmi sa mi páčia.
Šibačom otváram, ale len takým, ktorých poznám.
Tie teenagerské šibačky pre mňa neboli až také zaujímavé. Ale, keď som bola malá, často sme chodievali k maminej rodine do Českého Těšína. Ledva sme vystúpili z auta, už nás naháňali chalani, ktorí tam práve boli, aby nás vyšibali a riadne zliali. Hoci to bolo na sídlisku, ľudia to tam prežívali ako kdesi na dedine. Pravdupovediac, teraz si takýto Veľkonočný pondelok v meste vôbec neviem predstaviť.
Veronika Chupeková, redaktorka TV Markiza
Ak tieto sviatky nemusím stráviť v práci, tak ako napríklad tento rok, zvyknem ich prežiť ako bežný víkend. To znamená, že relaxujem, trávim čas s priateľmi a rodinou. Veľkú noc neoslavujem, to znamená, že u mňa doma nenájdete žiadne koláče, ani veľkonočné dekorácie. Šibači sa ku nám nedoklopú, ale to najmä preto, že na Veľkonočný pondelok sa radšej nezdržujem doma.
Keď so bola mladšia a bývala som s mamou, musela som prežiť aspoň vpády svojich ujov a bratrancov. Pamätám si, že som sa vždy cítila trápne pri šibaní, nevedela som, ako sa mám tváriť, či mám kričať. Voda mi ani tak nevadila, skôr smradľavé voňavky, ktorých som sa nemohla zbaviť ani po niekoľkých sprchách.
Myslím si, že zvyky majú svoje čaro na dedinách, ale určite nie v meste.
Ľubomír Feldek, spisovateľ
Polejem ženu a deti a je to vybavené. Na sviatky sa nijako špeciálne nepripravujem. Niekedy si kúpim korbáč, keď idem okolo a vidím predávajúcich, ale sám si ho nepletiem. Ani som si ho nezvykol pliesť.
Ešte v mladosti sme spolu s kamarátmi chodievali polievať dievčatá. Mali sme svoje trasy a ulice, na ktorých bývalo veľa dievčat. Napríklad dobrá bola Moyzesova ulica alebo Okružná. Tam bývalo hneď niekoľko našich obľúbených dievčat. Spomínam si na Katku Stráňavovú, ktorá tam bývala. Mala prezývku žilinský slávik, lebo krásne spievala. Tiež bolo veľa pekných dievčat aj na Malej Prahe.
V Žiline bolo vždy veľmi veľa pekných dievčat, a Veľkonočný pondelok bol práve preto príjemnejší. Myslím si, že v nijakom inom meste vtedy nežilo krajších dievčat ako vtedy v Žiline.
Zuzana Belohorcová, moderátorka
Veľkú noc som väčšinou trávila doma v Žiline, teraz už druhýkrát, odkedy máme malú Salmu, budeme tráviť veľkonočné sviatky na Miami. Tu sa tiež oslavuje Veľká noc, aj keď inak ako na Slovensku. Ja nepečiem, pretože ani ja ani Vlastík nie sme veľmi na sladké a ešte, keď som trávila sviatky v Žiline, mama mi vždy dala nejakú výslužku domov. Ale keď bude Salma väčšia určite budeme niečo spolu piecť. Deti majú takéto aktivity rady.
Rovnako je to aj s dekoráciami. Tu je obrovský výber, takže určite niečo kúpim, ale len malé, decentné. Moja sestra Adriana, tá sa do toho vyzná lepšie, vždy má krásne vyzdobený dom.
Ako dieťa som nemala rada šibačku, lebo niekedy vedeli byť chlapci agresívnejší pri šibaní a kúpaní. No a keď sme boli starší, tak sme sa niekedy aj zatajovali. Väčšinou sme ale celá rodina odišli na chatu a tam strávili sviatky. Maximálne nás vyšibal náš tatino. On bol najlepší šibač, akého sme kedy mali. A teraz mám šibača Vlastíka.
