O rôznych aspektoch filantropie a genetickej výbave človeka konať dobro, hovorili majiteľ spoločnosti ESET Miroslav Trnka, kňaz a filozof Juraj Bohyník, zakladateľ systému Dobrý anjel Andrej Kiska a ekonomický analytik Juraj Karpiš.
Moderátor podujatia Ján Košturiak rozprúdil debatu niekoľkými vžitými predstavami spoločnosti o filantropii. Pripomenul, že verejnosť u nás často vníma filantropiu skepticky: ak sa vďaka nej dostávajú prostriedky napríklad do zdravotníctva, niekto iný ich odtiaľ zasa kradne; filantropi suplujú to, čo nezvláda štát; filantropii sa venujú len spoločnosti, ktoré majú „na rováši“ a chcú si upokojiť svedomie. Možno práve takýto prístup je dôvodom prečo Slovensko skončilo na 113.mieste v celosvetovom porovnaní pomoci iným. „Celkom 25 percent ľudí u nás prispelo za posledný rok do nejakej charity. Len pre porovnanie v Írsku, ktoré v rebríčku skončilo druhé, je to 75 percent,“ hovorí Andrej Kiska. O tom, či má filantropia zmysel, je podľa Miroslava Trnku zbytočné diskutovať, jej úloha je nespochybniteľná a vychádza z prirodzenej ľudskej spolupatričnosti. „Človek má v sebe to základné dobro vrodené, máme to v sebe hlboko zakódované. Pritom filantropia nie je len charita, je to aj norma správania, robiť veci tak, ako sa majú.“ Juraj Bohyník dopĺňa, že filantropia nie je nová téma. „Filantropia je stará antická záležitosť. Kresťanská láska alebo láska k blížnemu nie je nič iné ako pokrstená filantropia. Je pre mňa zaujímavé, že aj keď sa zo spoločnosti kresťanský postoj vytráca, nevytráca sa potreba pozerať sa aj na toho druhého, preto máme teraz filantropiu.“
Diskusia. FOTO: NADÁCIA POLIS/ĽUBO BECHNÝ
Miroslav Trnka tvrdí, že úlohou filantropie nie je nahrádzať štát, no úroveň štátom poskytovaných služieb je rôzna. Korupcia, bezohľadnosť a plytvanie spôsobujú, že sa často nedostanú k tým, čo ich potrebujú. „Štát, žiaľ, nefunguje efektívne ako firma. Jediné, čo zaberá, je vytvárať efektívny tlak na politikov, aby budovali, nie rozoberali...“ uzatvoril Juraj Karpiš.
Autor: Beáta Jarošová
