Opisujú, že to nie je len o peknej prírode a športe, ale aj o utužovaní vzťahov. Na kopcoch dokážu porozmýšľať nad mnohými vecami a neraz sa im to vyplatilo. Naučili sa, čo to znamená rešpekt pred prírodou a sila kamarátstva. Za to všetko vďačia horám.
ŽILINA. Lukáš a Dušan sa zamilovali do hôr a kopcov. Toho, čo na ich vrcholoch objavili sa už nechcú vzdať a tak sa stále vracajú na miesta, kde sa zabúda na problémy.
Podľa ich slov, hory z nich urobili nerozlučných kamarátov. Pochopili, prečo sa vrcholy kopcov stali pre mnohých čeloživotnou vášňou.
Starosti nechávajú dole
V tom, čo ich na horách najviac láka majú obaja jasno. Nájsť pokoj nie je až také tažké. Len treba vedieť kam ísť. „Keď výjdem hore, tak pod sebou vidím tú hmlu a akokeby to bolo to zlé, čo nechávam pod sebou.
Problémy jednoducho vytiahnem z vrecka a nechávam ich dole,“ povedal Dušan. „Tam hore nemusíš riešiť absolútne nič z tých problémov, ktoré dole máš. Tie ostávajú tam. Taký pokoj nenájdete asi nikde,“ dodáva Lukáš. Nemať starosti a problémy nechávať za sebou sa občas hodí každému človeku.
Chalani tvrdia, že prísť k pokoju nie je až také tažké. „Keď tam idete s tým, že si chcete oddýchnuť a nie sa predvádzať, tak je to úplne super. Zrazu zistíte, že aj keď sa cítite mizerne, všetko sa dá vyriešiť a nikdy život nie je až taký zlý, žeby sa s tým nedalo nič robiť,“ dodal Lukáš.
Odkázaní jeden na druhého
Obidvaja sa zhodujú, že hory pre nich neznamenajú len peknú prírodu a pokoj, ale aj utuženie kamarátstva. Tak ako mnohí iní aj oni zistili, že ani hrubé horolezecké laná nie sú také silné a dôležité ako lano priateľstva.
„Tam to ani inak nejde. Niekedy sa dostanete do situácií, že ste závislí jeden od druhého,“ povedal Dušan. „Aj mne sa stalo, že som už mal na mále. Viackrát sme sa ocitli v situácii, kedy som si nebol istý, či sa vôbec vrátime domov. Raz sme sa v zime vychýlili z kurzu a nevedeli sme nájsť žiadne vodítka. Po pás sme sa brodili v snehu, hrozili nám omrzliny a začalo sa stmievať. Úplnou náhodou sme zistili, že sme urbobili veľký kruh a našli sme svoje vlastné stopy. Vtedy som sa bál,“ priznáva Lukáš. „Je to dobré mať niekoho na koho sa môžem spoľahnúť. Učí to však aj zodpovednosti. Keď s niekým idete, tak to posledné, čo chcete je, aby sa mu niečo stalo. Na druhej strane viete, že kedy sa nezadarilo vám, je tu niekto poblízku,“ povedal Dušan. Lukáš dopĺňa, že to nie je len o horách: „Dokážete sa s človekom zblížiť tak, že to nie je len o turistike, ale aj o takých bežných veciach. Máme si vždy čo povedať, aj keď nie sme na horách. Z viacerých hraničných situácií sa už dobre poznáme a to je dôležité. Mnohé kamarátstva krachujú na tom, že sa ľudia nepoznajú, ale na horách sa spoznáte dostatočne na to, aby te vedeli, či vám niekto vyhovuje alebo nie.“
Ľudia sú priateľskejší
Cestou k zdolaniu kopcov majú chalani mnoho času na premýšľanie. Nataja sa tým, že nad svojimi úvahami si rozbia zápisky. „Ďaleko od stresu mám čas rozmýšľať nad vecami, nad ktoými by som dole vôbec neuvažoval. Pritom aj tie sú dôležité. Môžem si nechať prejsť hlavou dôležité rozhodnutia a nejden krát sa mi to vyplatilo,“ povedal Lukáš. Ľudia sú vraj potom na horách oveľa pokojnejší a priateľskejší. „Veľmi sa mi páči ako sa všetci zdravia, hoci sú to úplne cudzí ľudia. Niekedy sa s neznámym človekom veľmi dobre porozprávame a spoznáme naozaj super ľudí,“ povedal Lukáš.
Rešpekt pred prírodou
Zdolávanie vrcholov podľa týchto mladých mužov učí aj pokore. „Hory dávajú pocit odpútania sa od sveta a naopak pripútania sa k inému človeku. Netreba ich však podceňovať. Ja si pamätám, keď nás raz zastihla búrka a krúpy. Proti takej silnej prírode si ani nešktnete“ hovorí Dušan, „viem, že raz príde rodina a nebudem mať už toľko času, ale hôr sa asi nedá vzdať. Robí to zo mňa iného človeka a som si istý, že pokiaľ budem môsť, tak sa na kopce budem vracať.“
