O fyzikálnom mikrosvete elementárnych častíc, ktorý súvisí s otázkami prečo sme tu a odkiaľ pochádza všetko okolo nás, diskutovali Martin Mojžiš z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a Mikuláš Gintner z Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity pod filozoficko-moderátorskou taktovkou Tibora Máhrika.
Oboch vedcov k fyzike priviedol blízky človek, Mikuláša Gintnera - starý otec, ktorý päťročnému vnukovi ukázal hviezdu a povedal, že z nej svetlo letí k nám 40 rokov. „Dodnes si pamätám ten pocit, keď touto jednou vetou predo mnou otvoril úplne nový rozmer vnímania okolností.“
Martin Mojžiš zostal očarený fyzikou v základnej škole. „Mal som dobrú učiteľku. Aj keď neviem, či to bola iba jej zásluha. Keď sa začala fyzika v siedmej triede učiť, okamžite som vedel, že to je ono.“
FOTO: NADÁCIA POLIS/ĽUBO BECHNÝ
Trpaslíci s farebnými čiapočkami
Pojem neutríno sa zrodil okolo roku 1930. V tom čase sa zistilo, že pri niektorých jadrových procesoch sa pravdepodobne nezachováva energia. Ako hovorí Martin Mojžiš, nezachovanie energie by bol pre fyziku „strašný“ problém. „Zákon zachovania energie totiž súvisí s časovou symetriou, teda, že prírodné – fyzikálne zákony sa nemenia v čase. Je to logické, keby sa fyzikálne zákony každú chvíľu menili, ani by sme nemohli hovoriť o zákonoch. Čiže samotná existencia fyziky, ako skúmania prírodných zákonov, ktoré sa nemenia v čase, automaticky v sebe obsahuje, že sa energia zachováva. Vtedy prišiel jeden z priekopníkov teoretickej fyziky švajčiarsky fyzik Wolfgang Pauli s riešením, že existuje častica, ktorú nikto nikdy nevidel, nikdy o nej nepočul, nedá sa sledovať, ale práve tento trpaslík s červenou čiapočkou odniesol energiu z jadier. Tým vlastne „zachránil“ zákon zachovania energie.
FOTO: NADÁCIA POLIS/ĽUBO BECHNÝ
Ešte dlhá cesta
Existenciu neutrína sa podarilo experimentálne dokázať až o dvadsať rokov neskôr. „Bolo to veľmi ťažké, pretože ako Pauli predpokladal, neutríno bol to skutočne neviditeľný trpaslík červenou čiapočkou. Pritom sa však zistilo že nejde o jedinú časticu, ale existujú aj ďalší trpaslíci so zelenou a modrou čiapočkou. Prečo je to tak, nikto nevie, možno je to násobnosť prírody, že opakuje sama seba aj v časticovom svete. Tak ako sú tri neutrína, sú aj tri druhy elektrónov a tri druhy quarkov,“ dopĺňa Mikuláš Gintner. Na čo sú nám neutrína, na čo ich skúmame? To, podľa Martina Mojžiša, zatiaľ nemôžeme vedieť a na porovnanie si berie príklad z histórie. „Keď Faraday po prvý raz predstavil istému britskému poslancovi elektromagnetickú indukciu, poslanec sa ho spýtal, na čo je to dobré. Faraday odpovedal, že netuší. Mal pravdu, to sa nedá vedieť.“ Od objavenia elektromagnetickej indukcie bola k elektrárňam, vysávačom, transformátorom ešte dlhá cesta.
POZVÁNKA DO NADÁCIE POLIS
V sobotu 31. marca vás pozývame do Nadácie POLIS, kde budú od 14.30 h debatovať na tému O potrebe obnovy katolíckej cirkvi alebo píše Rakúsko cirkevné dejiny? Zamyslenie sa nad dôvodmi, prečo sa tisíce ľudí v európskom priestore obracajú cirkvi chrbtom. Sú kritické hlasy prejavom životaschopnosti a vyváženosti cirkvi alebo jej úpadku? Hosťom stretnutia bude Helmut Schűller, ktorý je predsedom Iniciatívy farárov, bývalý generálny vikár Viedenskej arcidiecézy a bývalý riaditeľ Katolíckej charity. Vstup je voľný a tlmočenie zabezpečené.
Autor: Beáta Jarošová
