Bývalý hráč Žiliny, Sparty Praha, Chebu, Drnovíc a Jablonca prevzal „klokanov“ po tom, ako vedenie klubu po sérii prehier odvolalo dovtedajšieho kouča Pavla Medynského. „Bohemka“ je v súčasnosti na 13. mieste 16-členného ligového pelotónu.
Kde ste začínali s futbalom?
- V rodnej Bytči som ho ako dieťa s kamarátmi hrával na dvore. V 10 rokoch som prešiel do Žiliny. Prešiel som tam všetkými mládežníckymi kategóriami, chodil som tam aj do školy. V dorasteneckom veku som sa v roku 1988 presunul do žilinského áčka, tam sa začala moja seniorská kariéra. K 1. januáru 1990 som sa sťahoval do pražskej Sparty.
Aké boli vaše ďalšie hráčske štácie?
- V Sparte som vydržal rok a pol, potom som išiel do Chebu na základnú vojenskú službu. Mal som futbalovú vojnu, za tamojšiu Rudú hvězdu som hrával prvú ligu. Po skončení vojenčiny som sa vrátil do Sparty, kde som sa ale nepresadil. Tak som sa vrátil do Chebu na hosťovanie. Na jar 1994 som prestúpil do Drnovíc, kde som bol až do leta 1999. Vtedy som odišiel do Jablonca, hrával som tam až do leta 2007, kedy som ukončil hráčsku kariéru.
Čo si najviac ceníte z hráčskej kariéry?
- Že som sa ako chalan z Bytče dostal do Sparty a dvakrát som sa podieľal na československom titule. Za Spartu som odohral niekoľko zápasov aj v Pohári európskych majstrov. V drese Chebu som si zahral aj v Pohári UEFA, vtedajšej obdobe Európskej ligy UEFA. Mám aj negatívny rekord, päťkrát som nastúpil vo finále Československého či Českého pohára a ani raz som ho nevyhral (smiech).
Prečo ste zakotvili v Česku?
- Keď som odchádzal zo Žiliny, tak ešte bola federácia, bolo jedno, či hrávam na Slovensku alebo v Česku. Tam sa mi narodili deti, vyrastali tam, chodili do školy. Záver hráčskej kariéry som spojil s Jabloncom, kde mi umožnili pokračovať ako trénerovi.
Čo vás láka na trénerskom povolaní?
- Futbal je môj život, odmalička som ho miloval. Mal som šťastie, že som sa po skončení kariéry mohol stať trénerom. Bolo to naplnenie môjho detského sna. Robím to, čo ma baví, môj koníček ma aj živí. To je pre mňa šťastie.
Teraz ste sa stali hlavným trénerom Bohemiansu 1905.
- Je to moja prvá skúsenosť. V Jablonci som mal možnosť štyri a pol roka spolupracovať s trénerom Komňackým, ktorý je skúsený, pôsobí aj pri českej reprezentácii. Klub mi umožnil sa pripraviť na trénerskú kariéru, pre mňa to bola veľmi dobrá škola. Angažmán v Bohemke je pre mňa krst ohňom, situácia tam nie je jednoduchá. Ale je to tradičný klub, ktorý má zvuk, to ma oslovilo.
Do Bohemiensku ste prišli v dobe, kedy mal za sebou sériu desiatich prehier a prepadol sa na spodné priečky tabuľky.
- Preto vedenie vymenilo trénera. Situácia v Bohemke sa zhoršila, dostali sme sa do bojov o záchranu, to sa určite podpisuje aj na psychike hráčov. Pre mňa je to jednoduchšie, do klubu som prišiel s „čistou hlavou“. Ale hráči by si mali uvedomiť, že situácia je vážna.
Z českých médií vieme, že v Bohemianse nie sú vyriešené vlastnícke práva, meno klubu používajú až tri tímy, okrem vášho Bohemiansu 1905 existuje aj Bohemians Praha v 2. lige a FC Bohemians Praha hráva druhú najnižšiu pražskú súťaž. Ako sa na to pozeráte?
- Je to mimo športovej témy. Bohemka sa roztrojila, rieši sa to právnicky. Nástupnícke práva Bohemiansu neboli vyriešené. Nie som právnik, ale myslím, že Bohemka je len jedna, tá, v ktorej teraz som. Ďalšie dve Bohemky si robia nárok na hráčov. Je to zamotané a nepríjemné. Pred mojim nástupom do funkcie hlavného trénera sme sa bavili s vedením aj o tomto, je treba, aby sa to vyjasnilo. Bez vyjasnenia práv sa budú ťažko zháňať sponzori, potrebujeme opraviť Štadión v Ďolíčku. Aj predseda českého futbalového zväzu má záujem na tom, aby sa to vyriešilo. Bohemka si zaslúži lepšiu perspektívu a toto jej nerobí dobré meno.
Vraciate sa do rodnej Bytče? Máte prehľad o pôsobení MŠK Žilina?
- Samozrejme, v Bytči mám rodinu, Vianoce trávim s mamou a bratmi, teším sa na to celý rok. Čo sa futbalu týka, slovenská a česká liga sú previazané. Žilinu pozorne sledujem, je to klub môjho srdca, v ňom som vyrastal. Jej manažér Karol Belaník je môj kamarát, spolu sme hrávali v jednom tíme. Dokonca sme sa nedávno stretli v Turecku, s klubmi sme tam boli na sústredení, bývali sme spolu aj na jednom hoteli. S terajším organizačným pracovníkom MŠK Mariánom Vargom som zase hrával v Drnoviciach. Keď som tam prišiel ako benjamínok, on tam už bol skúsený hráč.
