Poslanci ani pred dvomi týždňami neodsúhlasili jeho umiestnenie pod mestskou knižnicou. Primátor vstúpi do rokovania s obvodným úradom a bude sa snažiť získať priestory v areáli zámku.
BYTČA. Už dlhých 17 rokov sa snaží miestna nezisková organizácia v Bytči zriadiť múzeum. Mestečko s bohatou históriou, ktoré sa z minulosti spája s menami, ako Thurzovci, Popperovci, Juraj Jánošík, Alžbeta Báthoryová, kontroverzný Jozef Tiso, Martin Mičura, Teddy Kolek, či Stanislav Bíroš, sa totiž nemôže pochváliť reprezentatívnym priestorom, v ktorom by sa návštevníci mohli zoznámiť s jeho pozoruhodnou históriou.
17 rokov bez priestoru
Občianske združenie Hlasy a ohlasy Bytče začalo už pred sedemnástimi rokmi zhromažďovať historické predmety a materiály s cieľom múzeum vytvoriť. Nepodarilo sa im to doteraz.
S požiadavkou na zriadenie Thurzovho múzea a kultúrneho centra prišli aj na ostatné mestské zastupiteľstvo pred dvoma týždňami s podporou skupiny poslancov. Žiadali naň vyčleniť priestor spoločenského pavilónu pod Mestskou knižnicou. Hoci poslanci vznik múzea odsúhlasili, tieto priestory k dispozícii neposkytli.
Primátor: Najvhodnejší je zámok
Mesto totiž spoločenský pavilón využíva aj na komerčné účely a v miestnosti sa konávajú voľby. Priestory pre založené múzeum budú hľadať inde. „Primátor Miroslav Minárčik navrhol priestory v areáli zámku, kde sídlil obvodný úrad,“ hovorí predseda klubu Martin Gácik.
Podľa prednostu Mestského úradu Andreja Galla primátor začne rokovanie s prednostom Obvodného úradu v Žiline o možnosti umiestnenia múzea v priestoroch obvodného úradu v Bytči. Umiestnenie pod knižnicou totiž nepovažuje za ideálne.
„V krátkej dobe primátor iniciuje stretnutie s prednostom obvodného úradu, ale aj županom, na ktorom budú hľadať riešenie. Priestory v knižnici, spoločenského pavilónu, slúžia pre stretnutia mestských organizácií, napríklad bytového družstva a iných. Menšia časť priestorov je využitá na prenájom pre komerčné účely a služby. Žiaľ, nemáme takých veľa, z ktorých môže mesto získavať finančné zdroje,“ uviedol Gallo.
Podľa primátora mesto iniciatívu klubu víta. „Aj preto, že chceme, aby múzeum malo svoj status, patričnú úroveň a aby zbierky a artefakty mali reprezentatívny priestor, sa nám zdá umiestnenie predmetného múzea vhodnejšie v historickom areáli bytčianskeho zámku,“ dodal Gallo.
Sága: Priestory im ponúkneme
Sága hovorí, že po zrušení detašovaného pracoviska obvodného úradu v Bytči sa vytvoril priestor na to, aby tieto prebytočné priestory, ktorých vlastníkom je ministerstvo vnútra a obvodný úrad ich správcom, ponúkli mestu.
„Muselo by sa však postupovať ponukovým konaním, do ktorého by sa mesto prihlásilo. Musel by sa urobiť znalecký posudok a prihlásiť by sa mohli aj iné osoby, či organizácie. Nebránime sa však ani hľadaniu riešení, aby budovu získalo mesto. Dalo by sa uvažovať aj o dlhodobom prenájme,“ hovorí Sága.
Podľa neho by to bolo v ich záujem, pretože hoci v súčasnosti budovu nevyužívajú, hradia v nej energie a režijné náklady.
Ministerstvo sa nebráni
Podľa našich informácií by ministerstvo vnútra s mestom rokovalo aj o možnosti poskytnutia priestorov v samotnom kaštieli, kde sídli Štátny oblastný archív. „Ministerstvo vnútra neeviduje žiadosť mesta Bytča o poskytnutie priestorov v Bytčianskom zámku. V prípade, že má mesto Bytča takýto záujem, je potrebné sa na nás obrátiť a k ich požiadavke sa vyjadríme. Potrebujem totiž vedieť konkrétne informácie, napríklad o aké múzeum by išlo, koľko priestoru potrebujú, alebo či by vedeli ministerstvu vnútra ponúknuť iné priestory,“ povedala Ľubomíra Miklovičová z komunikačného odboru.
Má ťažké srdce
Dlhoročný predseda klubu a autor myšlienky zriadenia múzea Milan Badík má ťažké srdce na predchádzajúce vedenia mesta. „Zriadenie múzea sme mali za cieľ už pred 17 rokmi za primátora Petra Lalinského. Nepodarilo sa to ani počas 12-ročného pôsobenia Petra Korca. Hoci sme mali od nich prísľub, nepodarilo sa pre nás vyčleniť ani jedinú miestnosť,“ hovorí Badík.
Tú im vyčlenil obvodný úrad. V miestnosti zbierky triedili, popisovali a ošetrovali. Po zrušení detašovaného pracoviska sa však museli vysťahovať aj oni. Zbierky tak premiestnili do troch iných suterénnych miestností. Badík hovorí, že jednu z nich opakovane vytopilo.
„Začíname už uvažovať, že zbierkové predmety, ktoré nám darovali Bytčania, budeme pomaly vracať. Dostali sme ich totiž s podmienkou, že ich vytavíme v múzeu a Považskému múzeu ich postúpiť nechcú,“ dodal.
Bírošova pozostalosť, aj Thurzov rodokmeň
Medzi najvzácnejšie predmety patrí kompletná pozostalosť akademického sochára a bytčianskeho rodáka Stanislava Bíroša. Taktiež uskladňujú aj rôzne národopisné a historické predmety. „Okrem toho sme spracovávali aj množstvo historických údajov, napríklad kompletný rodokmeň Trhurzovcov,“ prezradil Badík.
Podľa jeho slov takmer všetky mestá a aj niektoré obce múzeá majú a podporujú ich. Napríklad aj Veľké Rovné. Pre Bytču by jeho vytvorenie znamenalo obrovský potenciál a magnet pre cestovný ruch. „Keď prídu turisti do Bytče, čo im ukážeme? Zámok je krásny, ale je uzamknutý. Je mi smutno, že história Bytče ide do zabudnutia a aj miestni ľudia o mnohých skutočnostiach už ani nevedia,“ uzavrel Milan Badík.
