Z dobrodružnej cesty za nevysokými lovcami priamo zo srdca čiernej Afriky vznikol jedinečný dokument s názvom Pygmejovia - deti džungle, ktorý sa v marci dostane do kín. V rámci festivalu Jeden svet ho v Nadácii POLIS pred časom predstavil Pavol Barabáš (na snímke J. Prekopa). Podujatie moderoval Ľubo Bechný.
Pygmejovia, najmenší ľudia planéty, toto pomenovanie nepoznajú, pochádza z gréckeho pygmaioi a znamená výšku človeka po lakeť. Oni samých seba označujú ako „ba“ – čo znamená ľudia. Hoci svet s nimi ako s ľudskými bytosťami veľmi nezaobchádza. Nedostatok lovnej zveri, bezuzdná ťažba dreva v pralesoch a ničivá vojna spôsobujú, že títo lovci a zberači s tisícročnými vedomosťami o pralese miznú.
FOTO: NADÁCIA POLIS/JÁN PREKOP
Pavol Barabáš priblížil komplikovanú cestu po Stredoafrickej republike, kam sa kvôli zložitej politickej situácii neodporúča cestovať. Fotografovanie sa tam trestá väzením a človek sa môže veľmi ľahko navždy bez stopy stratiť. Na juhu krajiny ich pygmejskí sprievodcovia, ktorí už nežijú tradičným spôsobom života, zaviedli na miesta hlboko v džungli, kde by sa mohli s trpasličím kmeňom stretnúť. Podľa GPS zistili, že nevedomky prekročili hranice Konga. A tu sa otvorili brány do iného sveta... V prvom momente pomohol najlepší zoznamovací prostriedok – cigareta, ale aj niekoľko kúskov soli (tá je v pralese veľmi vzácna), a tak mohli zostať.
Akí sú teda pygmejovia? „Nie je to primitívny národ, ako sa zvykne hovoriť, naopak, sú veľmi múdri. Na to, aby dokázali v džungli prežiť, musia toho veľmi veľa vedieť. Ale najmä – sú to ľudia, ktorí sa ohromne tešia zo života, z každej drobnosti, z každého dňa,“ hovorí Pavol Barabáš. „V ich jazyku neexistuje slovo vojna, všetky spory, radosť i smútok riešia tancom. Tancuje celá komunita. V ich súzvuku sa skrýva zmysel života - vedia, že samota
v džungli zabíja. Tancujú, aby k nim bola džungľa štedrá, aby sa susedia nehnevali, aby mali matky dostatok mlieka aby im rebeli z Konga už viac nekradli a neznásilňovali ženy,“ uzatvára citát z filmu, ktorý sa oplatí vidieť.
Autor: Beáta Jarošová
