Z éteru sa prihovára poslucháčom v motoristickej relácii Pozor zákruta, no jeho tvár vídať aj na obrazovkách televízie. Málokto však už vie, že Štefan Šprocha strávil veľkú časť života v Žiline, kde pracoval v prvom žilinskom rádiu, v lokálnej televízii, ale najmä spoznal lásku svojho života - manželku Andreu.
ŽILINA. So Žilinou Štefana Šprochu spája to najkrajšie – jeho manželka Andrea. „Ale mesto som si obľúbil oveľa skôr“ hovorí v našom spoločnom rozhovore a pokračuje, „cítim, že je to môj druhý domov.“ Hoci sa narodil v Považskej Bystrici, keď bol malý chlapec, rodičia ho často zobrali na výlet vlakom do Žiliny. „Na železničnej stanici mi vždy kúpili oranžovú limonádu v sáčku, prešli sme sa mestom, až na Bulvár, do Tuzexu a sem-tam niečo kúpili. Odvtedy vždy, keď cestujem do Žiliny, cítim, že idem na výlet.“
Z rádia i televízie
Štefan mal odjakživa blízko k mikrofónu a hovorené slovo mu nerobilo žiaden problém. „Svoju túžbu som spoznal pri sledovaní seriálu Beverly Hills 90210. Zaujal ma Brian, ktorý moderoval v školskom rádiu. Na Slovensku to bolo nevídané, neslýchané. Tak som to skúsil na strednej škole a vyskúšal rozhlas po drôte u školníka. Neskôr som objavil RAPEŠ - Internátne rozhlasové štúdio Žilinskej univerzity.“
Práve v Žiline aj profesio-nálne „privoňal“ k práci moderátora. „Začal som v rádiu Frontinus, ktoré bolo pre mňa obrovskou školou – prvá zodpovedná práca, prvá mzda, prví priatelia a našiel som tu moju životnú lásku. Neskôr som cítil, že stagnujem, a tak som našiel zmysel v príprave televízneho vysielania. V TV Patriot som postavil na nohy popoludňajšie „Štúdio Patriot“,“ spomína na svoje začiatky v médiách.
Neskôr Štefan odcestoval za láskou do Dubnice nad Váhom a chvíľu pracoval v dnes už neexistujúcom rádiu Dúha. Potom prišla obrovská šanca pracovať vo veľkej televízii. „Využil som všetky skúsenosti a naučil som sa, čo divák očakáva od našej práce, prešiel som výberom a dnes som dramaturg.“
Pozitíva a negatíva
V súčasnosti vyrába v televízii scenáre, vyberá a kombinuje témy, usmerňuje hostí, aby ich odpovede boli užitočné pre divákov. Tiež pracuje v rozhlase, kde nahráva a pripravuje reportáže, píše scenáre a napokon aj moderuje motoristickú reláciu.
„Teší ma, keď v pripravovaných témach objavím niečo nové, čo som nevedel doteraz. Nie nadarmo sa hovorí – „je múdry, ako rádio“, usmieva sa a dodáva, „táto práca otvára dvere k rôznym zaujímavým ľuďom. Každý mi povie veľa svojich skúseností, a tak rovnako, ako divákovi, či poslucháčovi, aj mne rozširuje všeobecný prehľad. Vďaka tomu všetkému mám pocit, že nestarnem.“
V práci.
Jediné, čo ho trošku na jeho práci hnevá je, že sa musí zmieriť s tým, že si príprava vysielania vyžiada vždy veľa času. „O to menej som s mojou polovičkou. Čo nestihnem cez deň, dorábam neskoro v noci. Aj keď som doma, počítač ma „vracia“ do pracovného procesu. Keď je všetko pripravené, vysielanie je veľmi príjemné.“
Ranné vtáča?
Keďže je Štefan súčasťou tímu ranného televízneho vysielania, vstáva veľmi zavčasu, zväčša o štvrtej ráno. „Raňajky o tomto čase mi veľmi nechutia, preto sa umyjem a idem do televízie. Vždy sa teším za svojimi kolegami, ktorých považujem za výnimočných. Vždy sú usmiati, pripravení a tiež chcú vyrobiť pekné dielo, ktorým naštartujeme Slovákov.
S týmto pocitom vstávam, aj odchádzam medzi svojich.“
Stále v jednom kole
Štefan sa nám priznal, že pre nedostatok času veľa nečíta. „V tomto období som však v Prahe a silno prežívam atmosféru českého „Hollywoodu“, čiže Barrandova. Veľmi ma oslovil priestor štúdii, kde sa všetky sny doslova menia na skutočnosť. Aj preto som si kúpil zaujímavú knihu – „Štúdium vizuálnej kultúry“. Tú teraz čítam a na mnohé rek-lamy, filmy, fotografie sa už pozerám úplne inak.“
Videoklipy v jeho hlave
Ako moderátor v rádiu bol denno-denne v styku s hudbou. Akú teda on sám rád počúva? „Hudbu vnímam skôr z pohľadu jej využiteľnosti. Cítim skôr nálady jednotlivých pesničiek. Keď počúvam rádio, pri každej sa mi vynárajú rôzne obrazy a tak sa mi v hlave „premietajú“ vlastné videoklipy,“ hovorí a dopĺňa, že najradšej má pop, ktorý dotvára celkový pocit, napríklad televíznej reportáže.
Ako sa nám priznáva, zbiera CD-čka. „Ako DJ už roky zodpovedne pristupujem k svojej práci. Cítim, že každý originál v mojej zbierke znamená, že mám doma kúsoček speváka, či skupiny. Vážim si prácu kreatívnych ľudí, ktorí robia svojou hudbou radosť ostatným. Andrejka pozná moje výlety do Viedne,“ usmieva sa.
Chvíle oddychu
Každý si nájde popri práci aj čas na relax. Štefan sa však aj vtedy väčšinou stále na niečo pripravuje. „Voľného času je veľmi málo. Ak sa nejaký nájde, väčšinou ma to ťahá von. Zbožňujem kávu v panoramatickej reštaurácii viedenského letiska, alebo driemoty na gauči v obývačke. Na jar k tomu pribudne bicyklovanie.“
V otázke varenia sa nám Štefan priznáva, že ich vie uvariť len pár jedál. „Nie je to žiadna sláva, ale hanbiť sa nemusím. Skôr je to o tom, že obedujeme mimo domu, aj cez víkend. Väčšinou sme v práci a tak skoro vôbec nevaríme. V minulosti sme prišli na to, že sa navarené jedlo skôr pokazilo, ako sme ho zjedli a tak máme v stravovaní svoj vlastný systém a ten funguje.“
S manželkou Andrejkou, ktorá tiež pracuje v TV Markíza.
Pravdaže, ako každý, aj on má svoje obľúbené pochúťky. „Zbožňujem paradajkovú polievku od maminky mojej manželky a „guľkovú“ polievku, vývar s pečienkovými knedličkami od mojej babky a guláš, ktorý varí môj otec.“
Detailista
Štefan vie dobre narábať so slovom, vie písať scenáre, kombinovať témy, písať reportáže, ale je niečo čo nevie? Pravdaže. Ale, ako sám vraví, do vecí, ktorým nerozumie sa nehrnie. „Neviem opravovať autá, umývadla, ani pokladať dlažbu. Rád oslovím odborníkov a tí si radi zarobia. Na druhej strane, všetko čo viem, robím na 100 %. Som detailista a nezastavím sa na polceste.“
Ako tiež hovorí, je šťastný človek a nič mu nechýba. „Možno snáď pekné, rovné zuby pre pekný, hollywoodsky úsmev.“
