BRATISLAVA.
S takouto myšlienkou prichádzajú v čase, keď sa vyostruje diskusia o kunsthalle v hlavnom meste. So svojím projektom rekonštrukcie a opätovného využitia stavby vyhrala súťaž miestnej židovskej náboženskej obce. Autori konceptu hovoria, že bratislavskému projektu nechcú konkurovať, hovoria o rozdielnej stratégii financovania.
„Od ministerstva kultúry a mesta nechceme nič viac a nič menej ako štandardné podmienky ísť do grantových súťaží,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii kurátor a filozof Fedor Blaščák. Po obnove by sa mala stať synagóga dejiskom samostatných výstav, neformálneho vzdelávania a výskumných aktivít s vyústením do edičnej činnosti. Konať by sa tu mohli aj klubové projekcie filmov, konferencie, občasné koncerty, festivaly či kurzy jogy. Plánovaná je aj kaviareň, kníhkupectvo a detský kútik. „Kultúrna inštitúcia nie je niečo, čo žije len dve hodiny do dňa a zvyšok času leží bez pohnutia,“ povedal kultúrny manažér Marek Adamov s tým, že by sa tu mali stretávať ľudia bez obmedzenia veku.
Autorom štúdie rekonštrukcie je architekt Martin Jančok, držiteľ architektonickej ceny CE.ZA.AR 2012. Odhadovaný rozpočet rekonštrukcie je milión eur, viaceré práce zabezpečujú na báze dobrovoľnosti. Cieľom je spojiť verejné zdroje a peniaze od súkromných mecénov a spoločensky zodpovedných firiem. „Príbeh rekonštrukcie neologickej synagógy nebude len príbehom stavby kunsthalle, ale aj príbehom toho, odkiaľ kam sme sa za 22 rokov po novembri '89 dostali,“ uviedol Blaščák. Zameranie budovy a vypracovanie pamiatkového výskumu umožnil grant z programu rezortu kultúry 20-tisíc eur. Podľa Blaščáka sa nádejne javí možnosť financovania rekonštrukcie z Nórskych fondov. Prevádzkové náklady po otvorení kunsthalle chce združenie platiť zo súkromných zdrojov.
Budovu žilinskej synagógy v historickom centre mesta z roku 1931 viacerí prirovnávajú k známej brnenskej Vile Tugendhat, ktorú po dvojročnej rekonštrukcii otvoria budúci týždeň. Tá mala na rozdiel od žilinského projektu takmer päťnásobne vyšší rozpočet. Synagóga z hľadiska architektúry patrí k najdôležitejším židovským stavbám na Slovensku. Neologická synagóga stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1881. Modernú budovu s kupolou projektoval svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens, u ktorého sa v berlínskom ateliéri učili osobnosti ako Le Corbusier či Ludwig Mies van der Rohe.
Žilinská synagóga je jedinou Behrensovou stavbou na Slovensku, od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou. Aktuálne sa hovorí o nominácii do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Budova slúžila svojej funkcii len necelých desať rokov. „Židovská náboženská obec nebola schopná splatiť úver na výstavbu, preto po vojne prešla stavba do majetku štátu,“ ozrejmil Blaščák. Až neskôr ju židia získali v reštitúcii. Po vojne fungovala najprv ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej školy dopravnej, neskôr až do roku 2010 v nej sídlilo kino. Následkom toho interiér synagógy kompletne prestavali.
Židovská náboženská obec Žilina začala hľadať nového nájomcu začiatkom roku 2011. Občianske združenie Truc sphérique, ktoré prevádzkuje multikultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie, jej predložilo projekt rekonštrukcie na roky 2012 až 2014 a kultúrneho využitia budovy. Priestor na oplátku za rekonštrukciu dostane do prenájmu za symbolické euro. Združenie si zaumienilo odstrániť zásahy do pôvodnej budovy ako sú konštrukcia hľadiska a javisko, obklady stien, premietacie kabíny. Prioritne chcú odstrániť nové obklady, znížené stropy a sadrokartónové steny, ktoré priestor uzavreli a dokonca zrušili aj okná a prienik prirodzeného svetla do interiéru. Vďaka tomu sa otvorí aj monumentálna kupola nad hlavnou sieňou. Priestor tak dosiahne pôvodnú výšku 17 metrov.
„Pamiaku neprinavraciame do úplne pôvodného stavu, ale vkladáme tam nové prvky, ktoré sú potrebné pre novú funkciu, teda pre výstavné priestory,“ uviedol architekt Jančok. Pri príprave projektovej dokumentácie spolupracuje Truc sphérique s Krajským pamiatkovým úradom Žilina. V súčasnosti pripravujú dokumentáciu pre stavebné povolenie.
