ŽILINA. Žilinčania hostili v 48. kole extraligy Poprad a Harant zvyšoval na konci prvej tretiny na 3:1. Podtatranci dokázali v ďalšom priebehu vyrovnať, ale tri body nakoniec zostali pod Dubňom.
Ako chutil prvý gól po dlhom čase?
- Dobre a ešte o to viac, že sme získali tri body. Venoval by som ho svojej rodine.
Už ste sa stihli dostať do zápasového tempa?
- Ešte stále v ňom nie som. Dva a pol roka je veľmi dlhá doba. Som rád za každý zápas, ktorý môžem odohrať.
Ako sa „zomlel“ váš návrat?
- Už som ani nedúfal, že by som sa ešte niekedy vrátil. Skúšal som trénovať, nebolelo to, tréneri sa ma pýtali, či by som to ešte nechcel skúsiť. Stále som to mal v hlave, že by to mohlo vyjsť a na pár zápasov to zatiaľ vyšlo. Za to som šťastný, uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Aké boli vaše kroky k návratu?
- Chodieval som na ľad s juniorkou. V lete som bol rozhodnutý, že končím úplne, koleno ma veľmi bolelo. Dal som si tri mesiace voľno. Potom som začal chodiť na ľad najprv bez výstroja a začalo sa to zlepšovať. Mohol som korčuľovať vo výstroji, najprv s juniorkou a potom aj s áčkom. Pomalými krokmi som sa vrátil. Mal som stále v podvedomí, že sa to musí raz zlomiť, aj keď mám vážne zranenie.
Koleno stále bolí?
- Áno, je to len o tom, či nezačne bolieť tak, že ma už nepustí do ničoho. Bolesti sa už nezbavím.
Čo hovoríte na kolegov v obrane?
- S každým sa mi hrá dobre, nemám s tým žiadny problém. Aj mi pomáhajú, keď nestíham korčuliarsky, tak sa môžem na nich spoľahnúť.
Máte ako starší hráč v kabíne dôležité slovo?
- Tam sú na to iní, ktorí majú odohrané viac v tejto sezóne. Som rád, že ma prijali v kabíne a môžem teraz hrať za Žilinu.
Žilina má po niekoľkých rokoch namierené do play off.
- Bude to zaujímavé. Prvá aj druhá štvorka sú už jasné, už bude záležať len na tom, kto komu vyjde ako súper. Play off je iná súťaž, hrá sa tam akoby odznova. Bolo by výborné, keď sa nám podarí súpera potrápiť, alebo ho aj preskočiť.
