V jej preplnených priestoroch debatovali nedávno Žilinčania s novinármi Tomom Nicholsonom, Eugenom Kordom a právnikom Romanom Kvasnicom.
ŽILINA. Podujatie moderovala Vanda Tuchyňová. Na jej otázku, ako si vysvetľuje dianie v uliciach, Tom Nicholsom odpovedal, že ľudia už toho majú dosť. „V roku 1999 jeden z prvých škandálov prvej Dzurindovej vlády sa týkal nominanta SDK v Štátnych hmotných rezervách a súvisel s predajom obilia pod cenu, v roku 2011 tu máme opäť štátne hmotné rezervy, nominanta SDKÚ-DS a predaj platiny pod cenu. Počas tých dvanásť či pätnásť rokov, akoby politici na nás pozerali, že my sme tí idioti, ktorí nevidia, čo vidia. Ak sa aj niečo deje, tak je to len osobné zlyhanie niektorých osôb. Pre nás to však vyzerá ako osvedčený spôsob, ako opakovane kradnúť, zahmlievať a klamať. V uliciach nastal výbuch, pretože ľudia vložili veľkú nádej do pravicových strán, verili, že to bude inak ako za Fica, že už nebudú žiadne emisie, Tipos, sociálne podniky. A vidíme, že naďalej to fičí.“
Aj Eugen Korda je rád, že Slováci vyšli na námestia, no je skeptický. „Ľudia sú unavení, majú existenčné problémy, nevytvoria dostatočný tlak, aby sa politici začali správať inak. Občianska spoločnosť na Slovensku nie je dosť rozvinutá.“
Na margo občianskeho alibizmu Roman Kvasnica poznamenal, že Slováci chcú pokojne spávať. „No tu môžu prvýkrát vidieť, aká je absolútna špina, keď sa odkryje. Človek vidí odhalené vzťahy, záujmy, finančné toky a pripúšťa si, že nebude môcť pokojne spávať, pokiaľ sa to nevyrieši. Teraz sa buduje niečo, z čoho majú strach politici aj ľudia, participujúci na obchodoch, či už v súlade so zákonom, alebo nie.“ Predovšetkým však podľa neho treba sfunkčniť štát. „Môžete mať akúkoľvek politickú stranu, osobnosti, pokiaľ nebudú mať nad sebou hrozbu sankcie, keď porušia zákon, nebude to fungovať.“
Poslaním investigatívnej žurnalistiky podľa Toma Nicholsona je, aby novinár sám kládol otázky a prinášal témy. „Inak novinárčinu určujú mocní ľudia – zvolajú tlačovku a novinári píšu, čo im určili.
Novinár vníma realitu a napadne mu – toto mi nie je jasné, tomuto neverím – vŕta, overí, konfrontuje - toto majú robiť médiá voči moci. Keď sú takíto novinári, máte zdravú novinárčinu,“ hovorí T. Nicholson.
Eugen Korda len dodal, že na Slovensku neexistuje poriadna pátracia žurnalistika, pretože na to nie sú jednoducho peniaze. „V Česku, napríklad v Mladej Fronte, môže novinár na kauze pracovať aj pol roka.“ Upozorňuje však, že novinári nie sú žiadni detektívi. „Za informáciami stoja ľudia, ktorí ich novinárovi poskytnú a jeho úlohou je ich spracovať, ísť do toho. Nepokladám sa za investigatívneho novinára, len som sa nebál zverejniť to, čo som si myslel, že je pravda. Považujem si za česť, že som robil kauzu Hedvigy Malinovej, pretože najhoršie je, keď štát začne dupať po jednotlivcovi.“
V diskusii vystúpil aj poslanec Mestského zastupiteľstva v Žiline Dušan Maňák, ktorý východisko vidí v zmene volebného systému. „Aby Slovensko nebolo jeden volebný obvod, ale aby poslanci boli odtiaľto, aby boli zodpovední za to, ako hlasujú. Všimnite si etablované politické zoskupenia a ich kandidátky – to nie sú ľudia, ktorí zastupujú nás občanov, politici sú tam na to, aby si legalizovali majetky a odišli ako čistí ctihodní občania zabezpečení na celé generácie.“ Roman Kvasnica si myslí, že nikdy to už nebude ako pred Gorilou.
„Podľa mňa sa nikomu nič nestane. Tí, ktorí sú tam uvedení, potrebujú ukázať, že sú silní. Sú na to pripravení, ale nikdy už nebudú takí, ako boli. Od tohto okamihu je slovenská spoločnosť niekde inde a oni to pochopili. Nezaujímajú ma ich peniaze, ale nikto nebude diktovať, kto má riadiť priemysel, hospodárstvo, zdravotníctvo, nikto mi nebude diktovať, čo sú hodnoty a čo nie sú... Ponížili nás, a preto to už nikdy nebudú mať také, aké to mali.“
Autor: Beáta Jarošová
