ŽILINA. Teploty hlboko pod nulou robia problém najmä tým ľuďom, ktorí nemajú možnosť skryť sa do tepla vlastného obydlia. Ľuďom bez domova v Žiline pomáha aj Diecézna charita.
Keď nie je posteľ, postačí aspoň stolička
Nízkoprahové denné centrum v Žiline prichyľuje ľudí bez domova, ktorí nemajú možnosť dostať sa k jedlu či ubytovaniu. „Naše centrum je nízkoprahové, to znamená, že sa v ňom pre klientov kladú menšie nároky ako v iných zariadeniach. V útulkoch musí napríklad vypisovať žiadosti a čakať na ich schválenie. U nás to tak nie je,“ hovorí sociálny pracovník Rastislav Kolman.
Kapacita nocľahárne je 25 lôžok. Zima však do centra dotiahla viac klientov. „Na takéto nízke teploty sme museli zareagovať. Lôžok máme stále rovnako, no tým, ktorí by sa už nezmestili ponúkneme aspoň stoličku a deku. Denne nám tu príde okolo 35 bezdomovcov,“ povedal Kolman.
Okrem nocľahu nízkoprahové centrum ponúka aj možnosť ošatenia a teplej stravy. Tá sa však už platí „Klienti
dostávajú aj polievku a pečivo. Okrem toho sa môžu za poplatok osprchovať,“ povedal Kolman. Za nocľah si bezdomovci zaplatia od 50 centov do jedného eura. Pečivo ich stojí 2 centy a polievka 30 centov.
Nemajú len vyžobrané peniaze
Ľudia bez domova si na tieto služby nezarábajú len žobraním. Viacero z bezdomovcov dostáva sociálne dávky, poprípade poberá invalidný dôchodok. „Napriek tomu, že majú príjem ostávajú bezdomovcami. Sú aj takí, ktorí dokážu svoju sociálnu dávku minúť v priebehu niekoľkých dní,“ upresnil Kolman. Okrem toho dodáva, že klienti od centra niekedy očakávajú až priveľa: „Niekedy chcú od nás veci, ktoré im my nevieme zabezpečiť. Pýtajú si istý štandard.“
Tolerovaný alkohol
Jedným z nižších nárokov nízkoprahového centra je aj malá tolerancia voči alkoholu. Kým v útulkoch je alkohol úplne zakázaný, v nízkoprahovom centre je v menšej miere tolerovaný. „Určite tu nesmie prísť niekto opitý. Mali sme tu aj uchádzačov, ktorí boli doslova agresívni. Takých sme poslali preč. Nie je to časté, ale aj toto sa stáva. Zväčša ide len o slovný atak,“ povedal Kolman.
Z ulice do vlastného
Rastislav Kolman často pripomína jedno heslo: „ Ako dlho človek strávil na ulici, tak dlho mu trvá vrátiť sa z nej späť.“ Sociálni pracovníciz nízkoprahového centra sa snažia s klientmi pracovať. Povzbudivý bol prípad bývalého alkoholika, ktorého poldecáky vyviedli až na ulicu. „Začali sme s ním pracovať. Pomáhali sme mu tak po zdravotnej ako aj po psychickej stránke. Dnes už býva v podnájme,“ opísal Kolman.
Iný bol prípad Rumuna, ktorý sa ocitol v Žiline bez peňazí. Predajom pouličného časopisu Nota Bene si nakoniec zarobil na lístok domov. Zo svojho domu v Rumunsku potom zavolal a poďakoval sa za pomoc.
Nie každý klient centra však má takéto vyhliadky do budúcnosti. „Niektorí sú už chronickí bezdomovci. Takí sa z ulice už asi nikdy nedostanú, ale aspoň im môžeme skvalitniť život.“ Okrem toho sa za takúto situáciu snažia viniť iných“ povedal Kolman a dodal, „ak tu niekto už „zapustí korene“, tak potom má zväčša veľmi malú snahu niečo zo sebou robiť.“
Mesto je pripravené pomôcť
V prípade krízy má záložný plán aj Mesto Žilina. „Mesto je v prípade núdze pripravené pomôcť každému jednému občanovi. Musíme byť pripravení i na takúto mimoriadnu situáciu, aj keď pevne verím, že sa počasie umúdri a nebudeme musieť siahať po núdzových opatreniach,“ povedal primátor Žiliny Igor Choma.
