Chlmčania sa obávajú vplyvov na životné prostredie. Investor oponuje tým, že vie vyrobiť najlacnejšie teplo v Žiline.
ŽILINA. Štátna inšpekcia životného prostredia v Žiline začala v januári stavebné konanie o povolení výstavby kogeneračnej jednotky na výrobu elektrickej energie a tepla, známej aj ako Cogen, v Považskom Chlmci. Investor, bratislavská spoločnosť Alfa Power, sa o povolenie usiluje už od roku 2009. Na teplovod a plynovod už povolenie má, nadobudlo právoplatnosť v roku 2011. Rovnako aj územné rozhodnutie na zdroj.
Zariadenie má v Považskom Chlmci spaľovať plyn a vyrábať elektrickú energiu a teplo. Na takúto kombinovanú výrobu môže investor získať zvýhodnenú cenu elektriny na základe zákona o obnoviteľných zdrojoch energií a vysokoúčinnej kogenerácie. Avšak iba v prípade, že bude vyrábať obe energie súčasne. Spoločnosť má však podpísanú len zmluvu na odber elektriny do miestnej distribučnej siete. Odber tepla je vo fáze vyjednávania.
Profesor je proti
Výstavba zdroja sa nepáči miestnym aktivistom, kritizuje ju najväčší výrobca tepla, štátna Žilinská teplárenská a o rizikách hovorí aj autor tepelnej koncepcie mesta, profesor Karol Honner.
Ten vidí najväčšie riziko projektu v tom, že výroba tepla bude pri 4,6 kilometrovej vzdialenosti od zdroja, na sídlisko Hájik, neefektívna a pri napojení sa na existujúci rozvod to zvýši cenu tepla pre obyvateľov.
Podľa Honnera je každý takýto zdroj, vyrábajúci kombinovane teplo a elektrinu, zvýhodňovaný. Je to vraj preferencia EÚ a Slovensko ju rovnako prebralo do svojej legislatívy. Podmienka ale je, že budú vyrábať obe súčasne.
„Je to dobrá myšlienka, ktorá funguje ako impulz pre investorov, aby kogeneračné zdroje budovali. Tento investor má však uzatvorenú zmluvu len na odber elektrickej energie. Stále nemajú kde umiestniť vyrobené teplo. Doteraz sa na jeho odbere s nikým nedohodli. Znamená to, že nesplnili podmienky na kogeneračný zdroj,“ hovorí Honner.
Teplo budú likvidovať?
Profesor má strach, že investor sa snaží o vybudovanie zdroja výhradne kvôli výrobe elektrickej energie, na odber ktorej dostane od štátu zvýhodnenú cenu a vyrobené teplo bude musieť mariť. Ak sa mu aj následne podarí, podľa predpokladov, pripojiť do tepelnej sústavy Byttermu či Žilinskej teplárenskej, bude to pre obyvateľov znamenať zvýšenie ceny tepla. Žilinská teplárenská totiž v súčasnosti predáva teplo takmer najlacnejšie na Slovensku.
CENY TEPLA V ŽILINE
ŽILINSKÁ TEPLÁRENSKÁ: 48,98 €/m/Wh - oproti roku 2011 je to 6,1% zvýšenie.
BYTTERM ŽILINA: 70,4842 €/mWh - oproti roku 2011 je to 8,15% zvýšenie.
(MIF)
Informáciu, že spoločnosť, ktorá vyrába teplo aj energiu, má nárok na zvýhodnenie od štátu, potvrdil Jozef Chudej z Komunikačného odboru ministerstva hospodárstva. „V prípade, že by išlo o vysoko účinnú výrobu elektriny a tepla, je takáto výroba zvýhodnená napríklad prednostným pripojením do distribučnej sústavy, či prostredníctvom výkupných cien, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky,“ povedal Chudej.
Výroba bude veľmi lacná
Podľa Miroslava Antalíka, predsedu predstavenstva Alfa Power, budú elektrinu predávať za regulované ceny, taxatívne stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
O tom, aká cena za 1/gJ to bude, odmietol hovoriť. „Nebudeme poskytovať bližšie informácie, a to z dvoch dôvodov. Ide o čisto komerčné záležitosti, ktoré nechceme zverejňovať a tiež sa chceme vyhnúť situácii, že naši partneri budú opäť nezmyselne atakovaní tretími stranami,“ povedal Antalík.
Odberateľov na teplo ešte spoločnosť nemá. Z Považského Chlmca ho však chce viesť 4,6 kilometrovým potrubím v lesnom teréne na sídlisko Hájik. Tam by sa chceli napojiť do existujúce tepelnej sústavy spoločnosti Bytterm.
Bytterm: Chcú rokovať
Výrobný riaditeľ Byttermu Anton Slanička nám potvrdil, že sa minulý týždeň u nich zástupcovia Alfa Power ohlásili na rokovanie o možnosti napojenia do ich teplovodnej siete. „Rokovanie sme však museli preložiť pre práceneschopnosť generálneho riaditeľa. V tejto chvíli sa neviem vyjadriť k tomu, ako sa k ponuke postavíme a ako by to mohlo ovplyvniť cenu tepla pre odberateľov,“ uviedol.
Antalík však tvrdí, že cena tepla sa pre Žilinčanov týmto krokom určite nezvýši, ba naopak. „V prípade Cogenu sú použité spaľovacie motory, kde je teplo vedľajším produktom. Z tohto dôvodu môžeme ponúknuť atraktívnu cenu, ktorú nie sú schopní dosiahnuť lokálni výrobcovia tepla,“ povedal.
Mesto investíciu víta
Ani Mesto Žilina si nemyslí, že by mal tento krok zvýšiť poplatky občanov za kúrenie. Hovorca Pavol Čorba uviedol, že investíciu Alfa Power vnímajú skôr pozitívne. „Vzhľadom na to, že na trhu tepla v meste bude ďalší poskytovateľ, čo v rámci konkurenčného boja môže viesť skôr k znižovaniu, ako k zvyšovaniu cien tepla,“ upresnil.
Opačný názor však má generálny riaditeľ Žilinskej teplárenskej Martin Golis. Tá v Žiline vyrába najlacnejšie teplo v širokom regióne, ba dokonca patrí k najlacnejším na celom Slovensku. Na výrobu totiž používa hnedé uhlie.
Tepláreň chce napojiť Hájik sama
„Z porovnania právoplatných cenových návrhov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na rok 2012 možno konštatovať, že cena variabilnej zložky tepla zo zdroja spaľujúceho zemný plyn je o viac ako 50 % drahšia, ako je cena variabilnej zložky ceny tepla od Žilinskej teplárenskej.“
Podľa neho je potrebné zob-rať do úvahy aj skutočnosť, že vybudovanie novej prípojky Žilinskej teplárenskej predstavuje 3,5-krát kratšiu trasu, ako vybudovanie prípojky z Cogenu. To by znamenalo aj podstatne nižšie náklady.
„Táto niekoľkonásobne vyššia cena prípojky z Cogenu by bola s vysokou pravdepodobnosťou zaplatená zákazníkmi, teda občanmi mesta Žilina,“ povedal Golis.
Zástupcovia investora, Antalík prvý zľava. FOTO: MICHAL FILEK
Najlacnejšie riešenie naopak vidí v tom, že by sa sídlisko Hájik pripojilo na Žilinskú teplárenskú. V súčasnosti je napojené na Bytterm. Klesla by tým, podľa neho, jednotková cena fixnej zložky ceny tepla pre všetkých jej odberateľov.
Antalík si ale myslí, že ľudia vedia málo o fungovaní kogeneračnej jednotky, a preto vzniká veľa dohadov a nepodložených tvrdení.
Chlmčania sa boja o zdravie
Podľa Honnera je však ďalším zásadným problémom to, že pokiaľ nebude mať Cogen zabezpečených odberateľov pre vyrobené teplo, bude ho musieť ničiť, teda chladiť. To je problém, ktorý prekáža aj obyvateľom Považského Chlmca. Poslankyňa a predsedníčka OZ Budúcnosť Považského Chlmca Anna Smikoňová tvrdí, že horúca para z chladiacich veží pôjde do ovzdušia v obci a budú ju dýchať ľudia.
„Žijeme v kotline, kde je prevaha bezveterných dní. Všetky splodiny nám zostanú tu. Navyše tu máme diaľnicu, aj skládku. Neviem si ani predstaviť, že by tu mali byť tieto chladiace veže,“ povedala. Smikoňovej prekáža, že spoločnosť odmieta dať si vypracovať štúdiu posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Podľa Antalíka je však Cogen dlhodobý projekt, v ktorom sa budú snažiť hľadať aj nové zdroje odberu tepla, ako sú tie, ktoré majú predrokované. „Veď Žilina má ambiciózne rozvojové ciele, ktoré sa nezaobídu bez elektriny a tepla, preto sme pripravení tieto ciele podporiť,“ uzavrel Antalík.
