Štát im všetko zaplatí, na konci im vystaví účet.
ŽILINA. Odsúdených v žilinskej väznici je viac ako by sa do nej malo zmestiť. K prvému februárovému týždňu je vo výkone trestu až o 77 percent väzňov navyše. Práce by však bolo málo aj keby bola spolovice prázdna.
Je ich veľa
Žilinská väznica podlieha strednému stupňu stráženia. V jej priestoroch sa teda môžu pohybovať odsúdení, čo majú na rováši aj závažnejšie delikty, ako napríklad vrahovia či drogoví díleri. Trest by si v nej malo odpykávať 96 väzňov.
K prvému februárovému týždňu ich tam však je až 170, čo je 177 percent celkovej kapacity. Niektoré spoločenské priestory sa tak museli zmeniť na izby pre odsúdených.
Zlá pracovná disciplína
Práca pre odsúdených je čisto vo vlastnej réžii žilinskej väznice. „Môžeme ponúknuť prácu kuchárovi, krajčírovi, skladníkovi či rezbárovi,“ povedal riaditeľ Ústavu pre výkon väzby Žilina Pavol Kuba.
Ponúknuť prácu vedia len 24 odsúdeným, ostatní ostávajú nezamestnaní. Priestory väznice jednoducho nemajú miesto na to, aby sa v nich umiestňovali ďalšie dielne.
Okrem toho riaditeľ Kuba hovorí o často zlej pracovnej disciplíne odsúdených. „Firmy by aj chceli pomôcť, ale problém je v tom, že nedonútite odsúdených pracovať.
V minulosti sme aj urobili dohodu s externými zamestnávateľmi. Keď sme sa dohodli na dvadsiatich odsúdených, tak prvý deň prišli všetci, ale na druhý tam bola prinajlepšom polovica. Toto sa zamestnávateľom logicky nepáči,“ povedal Kuba.
Pracujúci väzni pritom štátu šetria peniaze. Kancelárie mnohých justičných inštitúcií sú už roky zariadené najmä nábytkom z väzenských dielní.
Bezpečnosť si zaplatí zamestnávateľ
Tak ako bežný človek aj väzeň musí pre prácu spĺňať profesionálne podmienky. Medzi odsúdenými by zväčša nebol problém nájsť vhodných adeptov na prácu. Ak by chcel externý zamestnávateľ ponúknuť prácu väzňom, stojí pred niekoľkými prekážkami. Pracovisko musí byť zabezpečené proti úteku trestancov. Zaplatiť to však musí z vlastného vrecka. „Náklady na zabezpečenie hradí konkrétny zamestnávateľ. Ak je to v poriadku, my sa staráme o stráženie,“ povedal Kuba.
Hrajú karty
Nepracovať je predsa len jednoduchšie ako pracovať. Tí, ktorí do práce nie sú zaradení počas pracovnej doby chodia za psychológom, alebo sa venujú individuálnym pohovorom. Poobede je na pláne vychádzka, večera a po nej besedy.
„Ich denný program je na izbách. Môžu počúvať rádio, využívať kultúrnu miestnosť, kde je televízor alebo si ísť zapáliť do fajčiarky,“ povedal Kuba. Jeden z väzňov sa pri návštevách dokonca chválil, ako mu je vo väzení dobre. Podľa neho si len uprace a potom hrá karty.
Štát im vystaví účet
Mnoho z väzňov dobre vie, čo robí.. Ak totiž nemá peniaze, jeho potreby sú financované zo štátneho rozpočtu. „Pre štát sú to extrémne výdavky. Keď odsúdený nemá peniaze, tak mu štát zaplatí všetko, od jedla až po zdravotnú starostlivosť,“ povedal Kuba.
Takýto väzenský „hotel“ však nie je zadarmo. Po prepustení bývalému trestancovi vystavia faktúru za výdavky s ním spojené.
„My im tú faktúru pošleme na poslednú uvedenú adresu. Len málokedy sa stane, že sa nám nevráti späť s odôvodnením, že adresát je nezastihnutý. Po tých rokoch sú byty už dávno predané alebo sa v nich nezdržiavajú a tak nakoniec peniaze mnohokrát už nikdy nevidíme,“ povedal Kuba.
