Ako ste sa dostali k píšťalke?
- Po zápasoch sme chodili so spoluhráčmi na pivo, kde chodili aj starší rozhodcovia. Keď som sa niekedy rozhorčoval nad výkonmi rozhodcov, tak mi povedali „veď to skús,“ tak som to skúsil.
Aká bola vaša cesta k funkcii hlavného rozhodcu I. triedy?
- Rozhodcovia začínajú od žiačikov, potom prejdú na čiary u dospelých, postupnosť musí byť. Záleží od toho, aký je človek. Keď kompetetní vidia, že je nebojácny, rozhodný a niečo v ňom je, tak postúpi. Nie je to o delegátoch, ale o tom, že si človek povie, že ide do toho.
Nevadia vám nadávky na vašu adresu počas zápasov?
- Človek prepočuje veľa vecí, ale keď sa to už dotýka jeho rodiny, tak začína aj reagovať a je cítiť nervozita na ihrisku.
Kde sa vám rozhoduje zle?
- Rozhodca si musí urobiť rešpekt. Ak si ho neurobí, tak na ihrisku nemá čo robiť. Divoké je to v Divinke, Višňovom, je veľa mužstiev, ktoré chcú ukázať, že sú doma. Ale rozhodca skrátka musí ukázať, že je na to pripravený, preto je tam, kde je. Aby bol na svojom mieste, aby ostatní videli, kto tam je pánom, v danom momente.
Ako sa dá získať rešpekt?
- Nie bezhlavým rozdávaním kariet. Človek musí vycítiť, aký je to zápas. Iný je zápas o prvé miesto, derby zápas. Musí vycítiť rivalitu. Ukázať hráčom, že nebude tolerovať zákroky, ktoré nemajú na ihrisku čo robiť. Dá sa dva, tri-krát napomenúť, ale treba hráčom jednoznačne ukázať, že to ide s dvoma napomenutiami, ale s tretím už nie.
Dávate veľa červených kariet?
- Zo začiatku to bol „mariáš“, už po roku som ale zistil, že to ide aj ináč. Teraz vylúčim hráča iba v nevyhnutnom prípade, keď to ide do urážiek alebo likvidačných faulov bez lopty. Človek musí sám vycítiť, kedy je treba kartu ukázať a kedy nie.
Chceli ste s rozhodcovaním niekedy prestať?
- Myšlienky možno boli, ale aby som s tým vyslovene sekol, tak to nie. Niekedy si človek na ihrisku vypočuje urážky, ale po zápase sa nad tým už len pousmeje. Keď má človek k tomu vzťah a vie, prečo to robí, tak s tým neprestane.
Máte nejakého obľúbeného rozhodcu?
- Preferoval som Colinu, vedel si urobiť poriadok a stáť si za svojim. Každému rozhodcovi sa niekedy stane, že mu zápas nevyjde. Sme len ľudia a vidíme to inými očami, ako diváci pri televízoroch, v spomalených záberoch. Rozhodca má na rozhodnutie 4, 5 sekúnd.
Prekáža vašej rodine, že cez víkendy nebývate doma?
- Je to na úkor rodiny, ale keď vidím syna, ako si doma oblečie rozhodcovský dres a hovorí: „tatino píska“, tak mám z toho radosť. Pokiaľ sa dá, tak zoberiem rodinu so sebou, ale keď viem, že ma čaká ťažký zápas, tak nie. Nepotrebujem, aby videli, ako niekto nadáva a vykrikuje.
