ŽILINA. Za svoju prácu získali lekári z očného oddelenia fakultnej nemocnice v Žiline Európsky certifikát kvality operácie sivého zákalu.
Očné oddelenie v žilinskej nemocnici má dlhodobú tradíciu. Jej počiatky siahajú do obdobia konca Rakúsko-Uhorskej monarchie. Nemocnica vznikla v roku 1913 a pritom vzniklo aj očné oddelenie.
Sivý zákal
Sivý zákal, ľudovo nazývaný beľmo, začali prvýkrát operovať s vložením umelej vnútroočnej šošovky ešte v roku 1986. „Operácia šedého zákalu patrí medzi 5 najčastejších chirurgických výkonov vôbec, čo predstavuje viac ako 3 milióny operácií za rok,“ prezradil nám Michal Štubňa, primár Oftalmologického oddelenia v Žiline a dodal: „U nás odoperujeme viac ako 1 300 ľudí ročne.“
Sivý zákal totiž nie je možné liečiť inak ako operáciou. „Postihuje každého človeka, zväčša vo vyššom veku.“ Reálne je to tak, že 65 % ľudí dostane sivý zákal v 60-tke a v 65 rokoch ho má až 95 percent. „Sivý zákal vzniká v dôsledku starnutia, chorôb alebo porušením celistvosti šošovky. Taktiež môže byť vrodený,“ dodal primár.
SIVÝ ZÁKAL
- je treťou najčastejšou príčinou slepoty
- postihuje každého človeka
- v 60. roku života ho má 65 %, v 65. roku postihuje až 95 % populácie clanku
Podľa doktora Štubňu sa každý sivý zákal končí slepotou. „Lebo šošovka sa bude skaľovať, kým nebude biela až pacient nebude vidieť. Kedysi sa čakalo, pokým pacient prestane vidieť a vtedy sa začalo operovať. Teraz sú techniky tak pokrokové, že operujeme hneď vtedy, keď to pacientovi vadí.“
To, že má človek kataraktu zistí jednoducho. Vidí neostro akoby cez zahmlené alebo zarosené sklo. „Postupne sa zrak zhoršuje, až pacient rozozná len svetlo a tmu. Ak ju nerozozná, znamená to, že v oku je aj iná porucha, alebo zápal.“
Najskôr 150, teraz 1 300
Pred 25 rokmi boli operatívne techniky celkom iné ako dnes. „Kedysi sa oko opichovalo, umŕtvovali sa nervy injekciou do sánky, kde je nervová uzlina a odtiaľ vedú nervy do oka, krku, nosa a pod. Potom sa pichla injekcia do oka, neskôr sa zas pichala pod spojovku, a potom sa do vnútra oka vstrekovali kvapky. Dnes 99 % operácii zvládne človek bez tohto – oko sa umŕtvi iba kvapkami,“ opísal primár Michal Štubňa.
Ešte prvé operácie sa robili tak, že sa muselo otvoriť pol oka, aby mohli vybrať zakalenú šošovku, dať tam novú a na konci oko zošili. „Dnes sa oko len napichne cez 2 milimetrový rez a oko sa vyšetrí cezeň.“
V tej dobe spravili za celý rok 158 operácií, pričom iba 33 pacientov dostalo aj novú šošovku. „Šošovky boli vzácne a drahé. Pacienti, ktorí nedostali šošovku museli pravdaže nosiť okuliare.“
Za desať rokov sa v nemocnici dostali na úroveň 700 operácií za rok, pričom šošovky dostali všetci pacienti. V súčasnosti sa číslo operácií za rok vytiahlo na viac ako 1 300 ročne. V počte operácií boli v Žilinskom samosprávnom kraji vždy na prvom mieste. Len pre porovnanie, v Žiline operovali v roku 2010 až 1 382 ľudí, na klinike Žilpo v Žiline v tom istom roku 553, v Martine 789, v Ružomberku 749 a v Liptovskom Mikuláši 428.
Hotoví za pár minút
„Operácie vykonávame na dvoch najmodernejších prístrojoch,“ povedal primár Štubňa. Každá operácia je určitým spôsobom riziková a môže sa vyskytnúť nepredvídateľná komplikácia, preto sa neoperujú obe oči naraz. Existujú však aj výnimky, a to u postihnutých ľudí.
Keďže operácia netrvá viac ako niekoľko minút, 95 % operácií vykonávajú ambulantne. „Po operácii zhruba po dvoch hodinách púšťame pacientov domov,“ prezradil primár očného oddelenia. Oko majú prelepené, ale len do druhého dňa, kedy už môžu bez problémov fungovať ako zvyčajne. „Po operácií berú ešte antibiotiká minimálne týždeň až tri.“
