Mladí šošoni šokovali Zenit, triumfovali na Neve

Chlapcov do 14 rokov vedie tréner Slavomír Konečný. „Chceli sme sa porovnať s ruskou futbalovou školou, lebo konfrontácie s klubmi z týchto krajinami sú ojedinelé. Boli sme v očakávaní, akým štýlom sa budú prezentovať, či naša technická, kombinačná hra bude na nich stačiť. Sám som bol zvedavý, či naši hráči spĺňajú parametre európskeho futbalu. Potvrdilo sa, že máme šikovných chalanov a treba s nimi naďalej pracovať,“ mohol spokojne skonštatovať po návrate z Ruska.

Rešpekt a úcta

V účasti mladých šošonov na turnaji má prsty aj bývalý hráč MŠK Tomáš Hubočan. „Bol nás pozrieť v hoteli aj v semifinále so Zenitom. Prispel na turnaj aj finančne, určite pomohlo, že hráva v klube. Bol som milo prekvapený, ako sa zachoval, klobúk dole pred ním. V Petrohrade sa teší veľkej úcte, keď sa zjavil, tak mali pred ním rešpekt. Má tam veľmi dobré meno, aj klubu robí dobré meno,“ povedal tréner Konečný.

V spomínanom zápase proti domácemu Petrohradu si Žilinčania vybojovali finálovú účasť. „Podali sme v ňom suverénne najlepší výkon na turnaji. Duel bol veľmi vyrovnaný, v druhom polčase nás domáci zatlačili, ale psychicky nezvládli záver, keď prehrávali. Hralo sa na hrane tvrdosti a zákernosti, ale my sme to zvládli. Mali vysoké skóre, suverénne vyhrali skupinu a to im možno trochu ublížilo. Videli náš zápas s Minskom v skupine, kde sme dostali päť gólov, asi nás trochu podcenili,“ okomentoval semifinále Konečný.

Išlo to po zemi

V skupinovom dueli s Minskom Žilinčania prehrali 5:2, ale vo finále súperovi porážku oplatili. „V prvom zápase sme nakopávali lopty, ale oni majú vysokých hráčov, takže zachytávali naše útoky. Vo finále sme potom hrali viac po zemi,“ opisoval Andrej Milo, brankár tímu.

„Na Slovensku máme na všetko viac času, tam to bolo rýchle, agresívne, zlomok sekundy stačil na to, aby nám zobrali loptu. Tam sa hrá predovšetkým agresívny futbal, my sme preferovali technickejší. Oni to skôr nakopávali stredom a po čiarach,“ pridal sa záložník Róbert Šoška.

Nebolo to ľahké. „Bolo ťažké pripraviť chalanov mentálne, väčšina z nich prvýkrát letela, je tam trojhodinový časový posun. Vo štvrtok sme prileteli a v piatok o desiatej hodine miestneho času sme už hrali, u nás bolo sedem hodín. Aby sme sa naraňajkovali, tak sme museli vstávať o pol piatej. Pre chlapcov bolo náročné zvládnuť posun, denný režim bol zrazu úplne iný. Vyrovnali sa s tým dobre, prvý zápas bol rozpačitý, ale postupne sme išli výkonnostne hore,“ pokračoval Konečný.

Uplietli si bič

Chlapci si víťazstvom na turnaji na seba uplietli bič. „Na Slovensku sme zvyknutí vyhrávať dvojcifernými výsledkami, ku všetkému prídeme veľmi ľahko. Málokto nás zatlačí a preverí defenzívu. Teraz boli chalani vyhecovaní, že idú do Petrohradu, v našej súťaži je veľakrát problém s motiváciou, súperi nie sú až tak kvalitní. Uplietli na seba bič, keď sme videli čoho sú schopní, čo v nich drieme, teraz to budeme od nich očakávať. Latku nasadili vysoko,“ hovoril s úsmevom tréner.

„Chcel by som poďakovať klubu za to, že sme mohli cestovať na turnaj, takisto Tomášovi Hubočanovi a iným ľuďom, ktorí nás podporili. Rodičom hráčov, realizačnému tímu, nie je „sranda“ ísť s dvadsiatimi chlapcami do sveta. Posunulo nás to ďalej,“ zakončil Konečný.