Čo je to pupočníková krv?
- Je to krv, ktorá zostáva v cievach pupočnej šnúry a dutinkách placenty po tom, ako pôrodník podviaže a preruší pupočnú šnúru po pôrode dieťaťa. Odber pupočníkovej krvi sa vykonáva až po pôrode a prerušení pupočnej šnúry. Je absolútne bezbolestný a nepredstavuje žiadne riziko pre rodičku či dieťa.
Je záujem o odber pupočníkovej krvi?
- V našej ambulancii rok čo rok pozorujem pozvoľna rastúci trend. Odhadujem, že zo všetkých budúcich mamičiek má o odber záujem asi 25-30%. Každá tehotná žena by mala byť o možnosti odberu dostatočne oboznámená už priamo v ambulancii svojho gynekológa. Dosť často sa v praxi stretávam s tým, že pokiaľ tehotné ženy nie sú adekvátne informované svojim lekárom, často sú náchylné veriť zavádzajúcim informáciám ba až mýtom z rôznych internetových fór, článkov, či z tendenčne zameraných zdrojov. V našej ambulancii venujeme vysvetleniu tejto problematiky dostatok času, poskytujeme tlačové materiály a iné zdroje. Komplexné informácie sú aj na www.pupocnikovakrv.sk.
S akým najčastejším mýtom sa u budúcich rodičov stretávate?
- Ľudia si myslia, že odoberať pupočníkovú krv sa neoplatí, pretože jej šanca na použitie je minimálna. Pritom podľa veľkej vedeckej štúdie, ktorá sa uskutočnila v USA, je známe, že pravdepodobnosť upotrebenia vlastných krvotvorných kmeňových buniek počas celého života je asi 1:400, čo vôbec nie je malé číslo. Treba si uvedomiť, že medicína napreduje míľovými krokmi a každoročne sa objavujú nové ochorenia, kde sa dá pupočníková krv úspešne použiť. Veľký boom zažíva oblasť tzv. regeneratívnej medicíny, kde sa dá pomocou špeciálnych metód usmerniť diferenciácia a rast kmeňových buniek do typov tkanív, ktoré potrebujeme „opraviť“. Ako príklad uvádzam použitie kmeňových krvotvorných buniek na liečbu cukrovky I. typu, kde sa poškodené bunky podžalúdkovej žľazy, tvoriace inzulín, nahrádzajú novými, vytvorenými práve z kmeňových buniek. Ďalším vážnym ochorením, kde sa javí optimálne použitie kmeňových buniek, je roztrúsená skleróza.
Niektorí rodičia sú presvedčení, že pupočníkovej krvi je málo, a preto je zbytočné ju odoberať.
- To je ďalší mýtus. Pravda je taká, že uvedená hmotnosť, pre ktorú je množstvo pupočníkovej krvi dostačujúce, je hmotnosť v chorobnom stave, teda výrazne nižšia ako u zdravého človeka. Dnes vieme dokonca kmeňové bunky rozmnožovať. Zatiaľ je to v štádiu výskumu, ale o pár rokov to bude štandardná metóda. S postupujúcou erudíciou lekárov pri odbere stále narastá objem odoberanej krvi a tým aj počet kmeňových buniek, ktorý možno ešte zvýšiť preplachom placenty v rámci odberu Prémium. Ak by aj napriek tomu bolo pupočníkovej krvi málo, dá sa skombinovať s iným zdrojom kmeňových buniek, napr. z kostnej drene alebo separáciou z periférnej krvi.
Kde všade môže byť pupočníková krv použitá?
- Použitie pupočníkovej krvi je nielen v podpornej liečbe chorôb, napr. obnova krvných buniek, po agresívnej chemoterapii lymfómov, leukémii, mozgových nádorov a veľa ďalších, ale aj v „regeneratívnej“ medicíne. To znamená použitie kmeňových buniek v obnove buniek poškodených orgánov, napr. pankreasu, výstelky ciev, srdcovej chlopne v Nemecku či priedušnice, ako sa stalo prednedávnom vo Švédsku. Ide o klinické testovanie, ktoré má veľkú budúcnosť.
Bola vlastná pupočníková krv použitá aj na Slovensku?
- Áno, u chlapčeka, ktorý mal úplne zničenú krvotvorbu po chemoterapii zhubného nádoru mozgu. Pomohla mu transfúzia jeho vlastnej pupočníkovej krvi. Dnes je Andrejko živý a veselý chlapec. Druhý raz bola podaná vlastná krv slovenskému pacientovi s detskou mozgovou obrnou v USA. Ďalej bolo podaných 5 súrodeneckých transfúzií pupočníkovej krvi a z verejnej banky zo Slovenska vycestovalo do zahraničia 16 krvných jednotiek ku konkrétnym pacientom. Vytváranie tzv. rodinnej banky je veľmi účelné a efektívne, pretože pravdepodobnosť zhody medzi organizmom pacienta a kmeňovými bunkami jeho súrodenca je 25%, teda veľmi vysoká.
