JANUÁR - NOVEMBER. Diviaky ohrozovali ľudí na sídlisku Hájik
Obyvateľov sídliska Hájik ohrozovali diviaky prakticky od začiatku roka. Stratili plachosť, ľudia ich začali kŕmiť a zvieratá sa často voľne prechádzali až pod oknami bytov. Mesto dalo dokonca časť sídliska oplotiť. Nepomohlo to.
Koncom novembra mesto a poľovníci problém rázne vyriešili. Usporiadali poľovačku, počas ktorej ulovili tri zvieratá. Najťažší kanec vážil okolo 160 kilogramov a pred smrťou roztrhal poľovníckeho psa.
FOTO: MICHALA STEHLÍKOVÁ
Podľa mnohých je to však len dočasné riešenie a diviaky, ktoré nezastrelili, sa po niekoľkých týždňoch vrátia späť. Poľovníci tvrdia, že najúčinnejšie by bolo vyčistiť zarastený priestor okolo Hájika.
MAREC. Žilinčan Novinski získal Českého leva
Žilinskí rodák, autor hudby k desiatkam divadelných hier, k filmom, televíznym inscenáciám na Slovensku, aj v zahraničí Michal Novinski, získal začiatkom roka, ako jediný Slovák, prestížne ocenenie Českej filmovej akadémie - Českého leva. Sošku získal za hudbu k filmu Kuky se vrací.
MICHAL NOVINSKI. FOTO: ARCHÍV MN
„Tesne po vyhlásení výsledkov by som stav, v ktorom som sa nachádzal, označil ako mierny šok. Musíte si ísť na javisko prebrať cenu, niečo povedať, nemali by ste koktať, nemala by vám spadnúť soška, nemali by ste spadnúť vy. Príjemný pocit sa dostaví až neskôr, keď vám začnú ľudia gratulovať a na mobil vám prichádzajú desiatky esemesiek,“ opísal svoje pocity umelec, ktorý v Žiline prežil osemnásť rokov života.
MÁJ. Letná sezóna v Žiline bola bez terás
Letná sezóna na Mariánskom námestí začala bez terás. Tie z námestia úplne zmizli a podnikatelia vyložili pod laubňami len niekoľko stolov a stoličiek. Podnikateľom to vyhovovalo, mesto bolo nespokojné, pretože prišlo
o príjmy z prenájmu verejného priestranstva. Ľudia, ktorí sa spočiatku s problémami prebíjali pomedzi stoly a stoličky, si postupne zvykli.
K takémuto kroku podnikatelia pristúpili po tom, čo odmietli požiadavku mesta na zriadenie jednotných terás a odmietli platiť dvojnásobný prenájom. Považovali to za likvidačné.
MÁJ. Súd rozhodol, že Horecký od Ničíka peniaze, ani ospravedlnenie nedostane
Začiatkom mája okresný súd v Žiline zamietol podanie bývalého viceprimátora Michala Horeckého proti poslancovi Petrovi Ničíkovi. Ten sa mu nemusí ospravedlniť, ani zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy 50-tisíc eur. Na základe výpovede svedka o konaní Michala Horeckého na jednom z pojednávaní, naopak, polícia vedie vyšetrovanie vo veci pre trestný čin nepriamej korupcie.
Horecký zažaloval Ničíka za e-mail, ktorý zaslal jemu, primátorovi Ivanovi Harmanovi a šestnástim členom poslaneckého klubu SDKÚ. „Veľmi ma mrzia správy o tom, že napríklad pýtaš peniaze a iné výhody od podnikateľov, či iných osôb, v situácii, keď títo ľudia potrebujú niečo od mesta,“ napísal Ničík a žiadal od Horeckého vysvetlenie.
Namiesto vysvetlenia ho Horecký zažaloval a žiadal od neho ospravedlnenie a náhradu ujmy vo výške 50-tisíc eur. Pre Ničíka, ktorého jediným vlastníctvom je trojizbový byt na Hájiku, mohla byť pokuta likvidačná.
„Som šťastný, že súd rozhodol spravodlivo. Je to signál, že všetci ľudia v Žiline, ktorí sa neboja povedať svoj názor, nebudú potrestaní,“ povedal bezprostredne po vynesení rozsudku Ničík.
Rozsudok stále nie je právoplatný. Horecký sa odvolal a vec prejedná krajský súd.
MÁJ. Brutálneho vraha odsúdili na 17 rokov
Páchateľ brutálnej a surovej vraždy, ktorá otriasla žilinským sídliskom Vlčince v novembri 2010, strávi za mrežami 17 rokov. V máji totiž okresný súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú 37-ročný páchateľ uzavrel s prokurátorom. Hrozilo mu 25 rokov, až doživotie.
Surová vražda sa odohrala na jeseň 2010 v byte páchateľovej priateľky, ktorá nebola doma. Páchateľ a jeho 29-ročný kamarát popíjali. Došlo medzi nimi k roztržke a kamarát zrejme povedal slová, ktoré ho stáli život.
„Kuchynským nožom ho najskôr bodol do hrude. Následne ho 38-krát veľmi silnou intenzitou a prudkosťou bodol do zadnej časti trupu, dvakrát do krku a uštedril mu aj 34 prevažne smrteľných rán do hlavy. Potom mu veľmi silnou intenzitou a prudkosťou udieral kladivom do životne dôležitých orgánov,“ opísal brutálny skutok hovorca krajskej prokuratúry v Žiline Milan Cisárik.
JÚN: Vojnovému zločincovi Ďurčanskému odhalili v Rajci sochu
Vojnový zločinec a miestny rodák Ferdinad Ďurčanský má od začiatku júna bustu na námestí v Rajci. O jej osadení rozhodli poslanci v roku 2009, ich rozhodnutie potvrdilo súčasné zastupiteľstvo.
Začiatkom roka sa proti osadeniu sochy postavili akademici, historici, zväz Židov, protifašistických bojovníkov, aj miestni aktivisti. Niekoľko diskusií, ani apelov, však poslancov neprinútilo zmeniť názor. Proti soche nakoniec hlasoval len jediný z trinástich, Róbert Augustín (KDH).
FOTO: ARCHÍV
Socha stála na podstavci obalená v celofáne už od začiatku roka. Mesto sa s odhalením poponáhľalo. Primátor Ján Rybárik (nezávislý) len deň pred odhalením uviedol, že je to otázka najbližších týždňov. Podľa jeho slov ju totiž mal zhotoviteľ stále opravovať, po tom, čo ju pred tromi týždňami poškodil miestny mladík. Hneď ráno sochu postavili na podstavec.
V minulosti sa Rybárik vyjadril, že na Ďurčanskom vidí viac pozitív, ako negatív a za to, že bol Rajčan, si sochu na námestí zaslúži.
Historik Ján Hlavinka zo Slovenskej akadémie vied tvrdí, že Ďurčanského môžeme pokladať za jedného z iniciátorov protižidovskej politiky už v období autonómie Slovenska. Bol to totiž práve on, kto zaslal Tisovi návrhy právnych noriem k čiastočnému riešeniu židovskej otázky.
Občianske hnutie Human podalo voči konaniu predstaviteľov mesta trestné oznámenie na prokuratúru.
JÚN – SEPTEMBER. Zmeny vo vedení žilinskej nemocnice
Po 25 rokoch práce v žilinskej nemocnici musela v máji riaditeľka Daniela Bekeová odísť. Najskôr ju v utorok po siedmich rokoch z riadiacej pozície odvolal minister Ivan Uhliarik. Deň na to jej poverená riaditeľka Margita Sirotná oznámila, že s ňou už v nemocnici nepočíta. Urobila tak len deň pred Bekeovej 50-timi narodeninami. Nemocnicu opúšťala so slzami v očiach.
Sirotná viedla nemocnicu do konkurzu, ktorý sa uskutočnil v septembri. Vyhral ho 43-ročný Juraj Hamaj, ktorý sa vedenia ujal od 1. októbra. Sirotná skončila na druhom mieste.
JÚL. Rušenie oddelení a lôžok v nemocnici
Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline prišla od 1. júla o 123 lôžok a päť oddelení. Zrušenie infekčného a pľúcneho oddelenia však prišlo ako blesk z jasného neba. Už dávnejšie bolo známe, že v nemocnici k tomuto dátumu končia ušné-krčné-nosné oddelenie, kožné oddelenie a cievna chirurgia. Nemocnica k tomuto kroku pristúpila v rámci racionalizácie po dohode so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorá tieto oddelenia nezazmluvnila.
Na infektológii zrušila nemocnica všetkých 15, na pneumológii všetkých 18, na otorinolaryngológii všetkých 17, dermatovenerológii všetkých 14 a cievnej chirurgii všetkých 10 lôžok. Gynekológia prišla o desať z osemdesiatich, ortopédia o 5 z 26, urológia o 10 zo 48, úrazová chirurgia o 5 zo 46, neurochirurgia o 3 z 28, neonatológia o 3 z 36, pediatrická orgopédia o 3 z 20 a oddelenie dlhodobo chorých o 10 z 90 lôžok.
Proti rušeniu sa v Žiline zdvihla vlna kritiky. Nesúhlasil s ním župan Juraj Blanár, ani primátor Igor Choma, ktorý zvolal mimoriadne zastupiteľstvo. Nič sa však nezmenilo a nemocnica v oklieštenom stave funguje ďalej.
OKTÓBER. Bytča zostala bez neurológa
Pacienti neurologickej ambulancie z Bytče, ktorí potrebujú súrne vyšetrenie, majú od októbra problém. Jediný neurológ pôsobiaci v okrese, totiž na konci septembra ukončil činnosť svojej ordinácie bez náhrady. Jedinou možnosťou pre pacientov je tak domáhať sa ošetrenia u odborníkov v Žiline.
Žilinskí neurológovia však väčšinou mali kapacity obsadené a Bytčanov odmietali na vyšetrenie objednávať. Tí boli zúfali, nevedeli si dať rady.
Pomocnú ruku pacientom z Bytče podal Žilinský samosprávny kraj. „Po našej dohode s MUDr. Dagmar Tobolovou bude zdravotná starostlivosť pre obyvateľov spádovej oblasti okresu Bytča poskytovaná v jej neurologickej ambulancii v Žiline,“ povedala hovorkyňa Radka Kulaviaková.
NOVEMBER. Štrajk lekárov takmer znefunkčnil nemocnicu
Koniec roka sa niesol v znamení štrajku lekárov. Takmer polovica zo všetkých doktorov žilinskej nemocnice podala výpovede a mienila svoj pracovný pomer ukončiť, ak im vláda nesplní štyri základné požiadavky, vrátane zastavenia transformácie nemocníc na akciové spoločnosti a zvýšenia ich platov.
Začiatkom decembra prestali prijímať pacientov na plánované operácie. Operovali už len akútne prípady. Najväčším problémom boli anesteziológovia. Hrozilo, že nebude mať kto pacientov uspať. Nakoniec sa lekári s vládou dohodli a situácia sa pred Vianocami upokojila.