ie, chuť a poctivá práca. Jeho strategické rozhodnutie prišlo v očakávaní krízy. Nebál sa zariskovať a rozhodol sa zainvestovať. Zatiaľ čo konkurenti odpadávali, on získal na trhu dominantné postavenie. Jeho služby už využili aj dvaja prezidenti.
Ako ste sa dostali k záhradníčeniu?
- Som vyučený elektrotechnik a na tejto pozícii som šesť rokov pracoval v technických službách v Bytči. K záhradníctvu som sa dostal viac-menej náhodou. Môj dedo bol fanatik. Roky za komunizmu na tržnici predával, za korunu, či za dve, okrasné rastlinky, ktoré si sám vypestoval. Vzťah k rastlinám zdedila od neho moja mama a potom aj moji súrodenci. Paradoxne, ja som bol spočiatku výnimkou, dal som sa viac na technický smer. Prišiel však čas, že sa sestra odsťahovala do Ameriky a brat mal tragickú autonehodu. Tak som zostal v biznise sám.
Hneď ste sa rozhodli založiť si firmu?
- Prvú firmu založila ešte moja mama. Ja som spočiatku len pomáhal rodine. Postupne sa mi to zapáčilo a v záhradníctve som sa našiel. Pridal som sa k rodine. Práca s prírodou má neohraničené možnosti a nie je stereotypná. Firmu som po manažérskej stránke zdvihol. Začínali sme v Bytči, to bol pre nás odrazový mostík. Dostali sme do prenájmu priestory, vybudovanú techniku, skleníky. To považujem za skutočný prielom v našom podnikaní.
Začiatky ale asi neboli jednoduché.
- Áno, ale rád a s úsmevom na ne dnes spomínam. Začínal som s kapitálom asi desaťtisíc korún a jedným bicyklom. Na ňom som absolvoval všetky dlhé cesty, najazdil stovky kilometrov. Vtedy ešte totiž nefungovali mobilné telefóny ako dnes a najistejšie bolo všade prísť osobne. V priebehu pol roka som schudol sedemnásť kilogramov. Nemal som ani žiadne skúsenosti s manažovaním, či riadením firmy. Mal som len nadšenie a chuť pracovať. Iba poctivou prácou sme sa nakoniec vypracovali tam, kde sa firma v súčasnosti nachádza. Keďže som začal prakticky bez kapitálu, musel som si prejsť všetkými pozíciami. Od manuálnej práce, až po riadenie. Dnes som za to vďačný, pretože viem oceniť každú prácu. Zažil som pri tom aj viacero veselých príhod. Kamaráti sa ma pýtali, či sa nehanbím v centre mesta strihať živý plot. Odpovedal som, že za prácu sa netreba hanbiť, naopak, treba byť na ňu hrdý. Teraz, s odstupom času sa na tom smejeme a oni uznávajú, že som mal pravdu.
Postupne ste začali rásť.
- Áno, ale nešlo to hneď. Naša spoločnosť sa skladá z dvoch častí. Jedna sa zaoberá budovaním jazierok, závlah, okrasných záhrad a tá druhá pestovaním okrasných rastlín. Pestovanie je totiž veľmi špecifické v tom, že keď rastlinu zasadíte, trvá 3 – 5 rokov, kým vyrastie a môžete ju predať. Začínať len takto bolo nemožné, preto sme zo začiatku mali príjem len zo záhradníckych služieb, ktoré prinášajú peniaze hneď. Polovica firmy však spočiatku žiadny zisk neprinášala. Postupne nám však už nestačili ani priestory v Bytči, preto sme si vybudovali vlastné v Kotešovej. Dnes už sú pre nás opäť primalé, preto sme začali budovať nové vo Svederníku a v Jaslovských Bohuniciach. Dnes máme v sezóne do 70 zamestnancov, v mesiacoch mimo sezóny je to menej.
Dokázali ste sa presadiť v silnej konkurencii. Ako prebieha na Slovensku konkurenčný boj?
- Je veľmi tvrdý a z roka na rok sa pritvrdzuje. My sme vsadili na kvalitu a osobný prístup k zákazníkovi. Najlepšia reklama je totiž dobre odvedená práca.
Zohrala svoju rolu aj cena?
- Cena je dôležitá. My sa snažíme mať konkurencieschopné ceny. Samozrejme, že nemôžeme byť vo všetkom najlacnejší, ale v globále sme, oproti konkurencii, pomerne lacný. Dobrými cenami dokážeme víťaziť aj vo verejných súťažiach. Okrem ceny však vieme zaručiť aj kvalitu.
Kde sa vám podarilo získať verejné zákazky?
- Pred ôsmymi rokmi sme robili Hviezdoslavovo námestie v Bratislave, pred Národným divadlom. Tiež verejnú zeleň v Bytči a rôznych mestách a obciach po celom Slovensku. Naše rastliny nám robia reklamu v najväčších mestách Ukrajiny, ako je Poltava, Charkov, Dnepropetrovsk, či Kyjev v ktorom sa nachádzajú priamo v najvýznamnejšej časti mesta Chresčatnik. Tiež dorazili až po Ruský Ural, Jekaterinburgu či Čeljabinsk. Z Kotešovej sme však dodali aj dva kamióny okrasných drevín pre bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka.
Ako sa vám to podarilo?
- Na Ukrajine máme 16 veľkých zákazníkov. Odvádzame tam dobrú prácu a tak nás vybrali a odporučili k prezidentovi. Priamo s ním som sa, bohužiaľ, nestretol, aj keď som mal tú možnosť, pretože ma pozval počas realizácie jeho záhrady. Bol som však v tej dobe na Slovensku. Robili sme však aj pre slovenského prezidenta Rudolfa Schustera a s tým sa mi podarilo stretnúť sa osobne.
Takže ste expandovali aj do Ruska a Ukrajiny?
- Dnes naša firma pracuje so štrnástimi krajinami Európy. Pravidelne naša rastliny vyvážame do Ruska, Ukrajiny, či Maďarska. Na Ukrajine sme dokonca vybudovali aj veľkú pobočku, avšak pre nečestnosť ukrajinského partnera mi to prinieslo viac problémov ako radosti. Ale pobočku máme, napríklad, aj v Bratislave.
Ako firma ste už dosiahli pomerne veľa. Čo očakávate od budúcnosti?
- Vždy je čo zlepšovať, kam sa posúvať, len treba chcieť. Každý rok sa snažíme byť v oblasti služieb, ale aj ponuky tovaru lepší a kvalitnejší. Náš zámer je, aby sme ďalej rástli. Máme rozpracované dva veľké, zaujímavé projekty.
O čo ide?
- Jedným z nich je projekt záhradného centra vo Svederníku. Budujeme tam záhradné centrum nielen slovenského, ale aj európskeho významu. Budeme tam mať najnovšie technológie z Holandska. Súčasťou bude veľká okrasná záhrada s vodopádmi, jazierkami, oddychovou zónou a rastlinami, aby zákazníci videli, ako vyzerajú už v dospelom stave. Záhrada bude sprístupnená aj verejnosti. Myslím si, že to bude najväčší projekt tohto druhu na Slovensku. Je predpoklad že celková investícia prekročí hranicu 1 milión eur. Okrasná záhrada bude približne v hodnote 150-tisíc eur. Druhý projekt chystáme pri Jaslovských Bohuniciach. Tam chceme na ôsmich hektároch pestovať špeciálne, solitérne rastliny. Už aj u nás začína byť po nich dopyt. Ich vypestovanie však trvá 10 – 12 rokov takže to bude naozaj „beh na dlhé trate“. Sú to rastliny, ktoré sú v záhrade dominantné, používa sa ich len niekoľko avšak sú to práve oni ktoré najviac upútajú. Momentálne nie je na Slovensku žiaden pestovateľ, ktorý by sa odhodlal investovať na 10 rokov a až potom začal s ich predajom. Sú to najmä špeciálne druhy borovíc, jedlí, smrekov, červenolistých bukov a podobne, v 3 - 7-metrových rozmeroch. Týmto sa tiež chceme odlíšiť od konkurencie a ponúknuť našim zákazníkom zasa niečo viac.
Investujete v čase krízy. Ako je to možné?
- Priznám sa, že pred krízou som mal rešpekt a obavy. Okrasné rastliny totiž nie sú pre zákazníkov na prvom mieste v rebríčku ich spotreby, ako napríklad potraviny. Trošku sme sa na to, v období vypuknutia krízy, pripravili. Namiesto toho, aby sme škrtili rozvoj a sortiment, zachovali sme sa presne opačne. Nakúpili sme techniku, rozšírili sme ponuku. Pripravili sme sa, že dáme zákazníkom ešte viac, ako pred krízou. S odstupom času vidím, že to bolo správne rozhodnutie. Nielen, že sme si udržali svoje pozície, ale počas krízy sme zaznamenali 300-percentný nárast v obrate.
Vyšlo vám teda strategické rozhodnutie. Znamená to ale, že ostaní konkurenti sa vydali cestou škrtov a úsporných opatrení a doplatili na to?
- Zbadal som to už na výstave v Holandsku. Kolegovia kupovali s obavami, robili zväčša polovičné, alebo tretinové nákupy. Ja som to riskol a dnes som spokojný. Nakúpili sme a mali sme zákazníkom čo ponúknuť. Viacero kolegov v tejto dobe skrachovalo, my sme sa, naopak, stali dominantom na slovenskom trhu. Iste to však nebolo len o investovaní, ale aj o nasadení a plánovaní. Práca musí mať plán, zmysel a štýl. Na krízu sme sa pripravili, naplánovali postup a mali sme aj šťastie, že sa cesta, na ktorú sme sa vydali ukázala ako správna.
Aká je vaša podnikateľská stratégia?
- Jednoznačne je to spokojný zákazník. Potom je to aj o tom, aby sa do kolektívu dostali ľudia lojálni, pracujúci s nasadením. Dôležité je vytvoriť zdravú kostru firmy. Ja som mal na kolegov šťastie, odvádzajú veľmi dobrú prácu. Vyberám si vždy takých, ktorí majú chuť pracovať. Ľudská snaha nemá hraníc a keď je prianie a cieľ každý človek môže v živote dosiahnuť naozaj všetko to mi verte.
Aký by mal byť dobrý manažér?
- Treba si uvedomiť, že to nie je povolanie, ale životný štýl. Musí byť neustále telom a dušou prítomný vo firme ak je potrebné tak aj vrátane sviatkov, na úkor voľného času. Musí mať správy prístup k ľuďom, aj zákazníkom. Všetko je potom vec dobrého plánovania. Moji partneri z Ruska majú príslovie, že „nado umjet prinimat chorosije resenija“ čiže je potrebné vedieť sa správne rozhodovať.
Čo robievate vo voľnom čase?
- Kedysi, pri rozbiehaní firmy, som voľný čas vôbec nemal. Postupne som si však musel vytvoriť. Nie je to totiž luxus, ale potreba sa správne zrelaxovať, čo sa okrem potešenia odzrkadlí aj na kvalitnejšej práci. Mám rád cestovanie, potápanie, jazdím na motorkách. Potápam sa po celom svete. Najviac asi v Thajsku a Egypte.
Ešte stále ste slobodný. Nechystáte sa to zmeniť?
- Je to daň za vybudovanú firmu, že som na rodinu nemal doteraz čas. Ale, samozrejme, aj k tomu určite dôjde. Je to môj súkromný cieľ.
VIZITKA
MENO: Peter Ušák
VEK: 39 rokov
MIESTO NARODENIA: Žilina
FIRMA: EKOFIT, s.r.o. záhradné centrum
FUNKCIA: riaditeľ spoločnosti
VZDELANIE: stredoškolské
PREDCHÁDZAJÚCE PÔSOBISKÁ: technické služby
KARIÉRA V SÚČASNEJ FIRME: od založenia spoločnosti - riaditeľ
STAV: slobodný
DETI: bezdetný
NAJVÄČŠÍ ÚSPECH: zosúladenie práce so súkromným životom
POČET ZAMESTNANCOV: 65
