Curiculum vitae
Ako hovorí, je čistokrvný Žilinčan. Jeho detstvo je spojené s Moyzesovou ulicou a mestskou lúkou. Vyučil sa za elektrikára, maturoval na strojníckej priemyslovke v Kysuckom Novom Meste. Vojenskú službu absolvoval vo výsadkovej brigáde v Prešove. Po nej začal pracovať v konštrukcii žilinských Považských chemických závodoch. Po roku sa rozhodol, že to skúsi na Lekárskej fakulte v Bratislave. Dostal však možnosť robiť prvý ročník externe.
A tak sa vrátil do chemičky, ako robotník v dielni. Ďalšie ročníky medicíny už absolvoval interne. Vo štvrtom ročníku ho však preložili do novootvorenej fakulty v Martine. Tam bol v roku 1965 jedným z prvých absolventov. Svoju lekársku prax začal na chirurgii v Žiline. Tam sa staral o svojich pacientov viac ako 20 rokov. Potom sa stal posudkovým lekárom. Nech však pôsobil kdekoľvek, nikdy nezanevrel na svoju najväčšiu lásku, na šport.
Športové začiatky
Už ako dieťa chodil do Sokola, bol aj účastníkom posledného všesokolského zletu v Prahe v roku 1948. Zbieral aj lopty na tenise. „Nikdy som nechcel za odmenu peniaze, radšej som si od niektorého z hráčov požičal raketu a búchal len tak o stenu,“ spomína Ján Hanák. Táto snaha sa mu oplatila. Už v roku 1956 sa stal majstrom kraja v tenise. Podobne sa dostal aj k hokeju: „Korčuľovať som sa naučil na žilinskej mestskej lúke a odtiaľ bol k hokeju už len krôčik. Na vojne som hrával za Duklu Prešov, aj sme sa prebojovali do 2. ligy.“
Keď sa skončila jeho tenisová i hokejová kariéra, uvedomil si, že bez športu nemôže ostať. „Rozhodol som sa pre beh. Ten ma bavil už na učňovke, jedny preteky som dokonca absolvoval aj s Jožkom Venglošom. A na beh som toho v podstate veľa nepotreboval. Stačili mi tepláky, tričko a tenisky. Bol pre mňa vynikajúcou relaxáciou aj vtedy, keď som obe dcéry trénoval tenis. A, samozrejme, udržiaval ma v kondičke,“ také boli bežecké peripetie Jána Hanáka. Mimochodom, aj ako tréner sa osvedčil. Obe dievčence reprezentovali Žilinu, staršia bola druhá najlepšia juniorka v Československu a reprezentovala aj na Majstrovstvách Európy vo francúzskom Nice. Len vážny úraz ruky jej zabránil v ďalšej tenisovej kariére.
Bežím, bežíš, bežíme
Beh sa stal pre Jána Hanáka dennou potrebou. Za svoj život absolvoval nespočetné množstvo pretekov, od troch kilometrov až po maratón. Tých má za sebou štrnásť. Bežecky aktívny je aj dnes. Len prednedávnom bol účastníkom 40. ročníka behu Od pamätníka k pamätníku v Stráňavách. Na hrudi mal symbolickú štyridsiatku, presne toľko ročníkov totiž odbehol. „
Prvé ročníky tohto behu sa začínali na Šibeniciach, pri známom kosáku s kladivom. Odtiaľ sa bežalo do Strečna k pamätníku francúzskych partizánov, cieľ bol pri Leninovej hlave v Žiline. Po roku 1989 bola asi štvorročná pauza, ale ja som si tú trať každý rok odbehol individuálne, prípadne s nejakým kamarátom. Až potom sa našli nadšenci zo Stráňav, ktorí tento beh vrátili k životu. V posledných rokoch ma púšťajú na trať o takú hodinu skôr, aby ma nemuseli dlho čakať v cieli,“ smeje sa Ján Hanák. Túto praktiku pre seniorských bežcov už zaviedli aj v iných mestách a na iných behoch.
„Mám jednu krásnu spomienku na beh v Stráňavách. Vyštartoval som asi 15 minút pred ostatnými a šinul som si to hore dedinou. Kdesi pri hlavnej ceste robilo asi päť chlapov na lešení rodinného domu. Môj výkon hodnotili pozitívne, že taký starý a o aký kus som predbehol tých ostatných. Kdesi pri družstve sa celé štartovné pole už predbehlo, a keď som opäť bežal okolo stavby, chlapi už len skonštatovali: „Aha, už je posledný. Asi to na začiatku prepálil,“. Takže teraz už vedia, ako to bolo naozaj,“ zaspomínal opäť Ján Hanák.
Novoročné predsavzatie
Mnohí z nás si na začiatku nového roku dávajú sľub, že so sebou niečo urobia. Práve im by mohlo pomôcť niekoľko dobrých rád od doktora Hanáka.
„Ľudia začnú rozmýšľať čo so sebou obyčajne až vtedy, keď je neskoro. Ideálne však je so športom začať už v detskom veku. Lebo šport deti naučí životu. Šport v dospelom veku si vyžaduje postupnosť. Ak chcete, napríklad, behať, treba začať chôdzou, postupne je zrýchľovať a až po čase pridať krátke úseky behom. Táto fáza môže trvať niekoľko týždňov aj mesiacov. Vtedy sú ideálne dávky trikrát do týždňa po 30 minút. Ale, opäť pripomínam, opatrne a postupne. Už som hovoril, že neexistuje choroba, pri ktorej sa nedá športovať. Dôležitá je však intenzita, objem a druh športu. Nie je hanbou poradiť sa s lekárom, prípadne so skúseným športovcom,“ radí Ján Hanák.
