ŽILINA. So slovenskou hokejbalovou reprezentácie sa na začiatku leta stala majsterkou sveta. „Bol to výborný týždeň. Na finále s Kanadou sa na hlavnú halu prišlo pozrieť veľa ľudí. Výborný zážitok, byť majsterkou sveta sa nepodarí každý deň.“
Potom Kapustová pomohla hokejovej reprezentácii zachrániť sa medzi svetovou elitou. „Ženský hokej na Slovensku je niekde inde, ako je svetová špička. Našim cieľom bolo zachrániť sa. Aj keď sme v kútiku duše verili, že porazíme Rusky a vyhneme sa bojom o záchranu. Ale v spomínanom zápase hrali súperky kvalitnejšie a prehrali sme. Boje o záchranu asi zodpovedajú kvalite ženského hokeja u nás.“
Ide za ruským titulom
V Rusku má Kapustová s Tornadom aj v tejto sezóne „našliapnuté“ na titul, už tretí v jej štvrtom roku pôsobenia. „Vyhrali sme všetky doterajšie zápasy, vrátane troch najdôležitejších zápasov s najsilnejšími súperkami zo Skifu. Ak vyhráme aspoň jeden najbližší zápas so slabšími súperkami, tak budeme majsterky a obhájime titul,“ povedala.
Ženská hokejová liga v najväčšej krajine na svete sa podľa Kapustovej skvalitnila. „Pribudla Ufa, v ktorej hráva ďalšia Slovenka. Pribudli nám duely v Lige majstrov, v ktorej sme si už aj vybojovali postup do ďalšieho kola.“
Moskovský tím hráva zápasy aj s mládežníckymi chlapčenskými tímami, avšak nie súťažne. „Tréneri im pred zápasmi dohovoria. Nie je nás v tíme veľa hráčok a keby prišlo k nejakým úrazom, tak by to nebolo dobré. Hrajú naplno, sú korčuliarsky vyspelejší, ale nehrajú až tak do tela,“ opisovala Kapustová konfrontácie oboch pohlaví.
Havária lietadla zasiahla každého, hovorí Kapustová
Siedmeho septembra obletela svet správa o tragickej havárii hokejistov Lokomotivu Jaroslavľ. „Zasiahlo to ľudí nielen v Rusku, ale na celom svete. Dozvedeli sme sa to chvíľu po tom, ako sa to stalo, boli toho plné médiá. Bolo to veľmi smutné. V Rusku sa nehrali pred zápasmi hymny, ale boli minúty ticha. Poznám maséra ruskej reprezentácie, ktorý tam mal syna, bolo to veľmi smutné, zostali po nich rodiny, malé deti,“ povedala Kapustová.
Na Pavla Demitru si spomína takto: „V Rusku som sa bola pozrieť na jednom jeho zápase. Boli sme spolu na olympiáde, na vyhlasovaní ankety Zlatý puk tesne pred tým, ako sa to stalo. Stretávali sme sa, zdravili, nejako sme sa nerozprávali, ale je to úplne jedno, či ho niekto poznal osobne, lebo to bola pre Slovensko veľká osobnosť a bolo to aj cítiť, keď sa to stalo.“
„Nikto nevie, v čom bola chyba, každý hovorí niečo iné, a asi sa to ani nedozvieme. Stalo sa to v Rusku a my tiež lietame ruskými lietadlami. Ale je to osud, je to určené dopredu. Určite sa bojím, na dušičky som letela domov a nemala som z toho dobrý pocit. Ale, žiaľ, taký je život a prináša aj toto,“ zakončila.
