ŽILINA.Večera na Štedrý deň bola na Slovensku tradične štedrá vďaka rôznorodosti jedál, ktorých bolo zväčša deväť, ryba však bola dostupná len mestu. Ako pre agentúru SITA uviedla etnologička Viera Feglová, na dedine jedálny lístok pozostával z toho, čo sa v danej oblasti urodilo. Základ vianočného hodovania tvorili obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak. Štedrovečerná hostina mala pôvodne charakter novoročnej slávnosti, ku ktorej patrilo mäso či alkohol, zmena nastala so zavedením cirkevného pôstu. Jediné jedlo, ktoré sa v minulosti nepripravovalo doma a dodnes patrí k symbolickým štedrovečerným jedlám, je vianočná oblátka. Mala funkciu hostie, posvätného chleba a pôvodne ich piekli i roznášali kňazi.
Ako Feglová uviedla, na Slovensku sa na Štedrý deň večera tradične začínala i končila modlitbou za zosnulých predkov, na východe ich dokonca pozývali na večeru slovami: "Dedo, baba, poďte s nami jesť." Pripravovali pre nich tanier, na ktorý sa kládla prvá lyžica z každého jedla, a zakaždým ich ponúkali. Spomínanie na blízkych zosnulých patrí aj dnes neodmysliteľne k vianočným sviatkom, v mnohých rodinách pre nich aj dnes prestierajú pri štedrovečernom stole. Na prípravu jedál sa používali všetky pestované druhy plodín. Jedálny lístok sa teda odlišoval podľa toho, čo sa v rôznych oblastiach Slovenska urodilo.
Obilniny, hrach, fazuľa, šošovica, kapusta, repa, huby, sušené a čerstvé ovocie, mak, med a cesnak tvorili základ vianočného hodovania. Piekli sa chleby, koláče, varili sa polievky a prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, repy, sušeného ovocia a húb, varené cestoviny ako pirohy, rezance, šúľance, pečená cestovina, ktorá sa potom nalámala a máčala v cukrovej vode či mede, známa pod názvami opekance, bobaľky, púčky alebo lokša. Vo viacerých oblastiach patrila k záveru večere obradná kaša - krupičná, prosná, kukuričná, ktorej hovorili Ježiškova kašička. "Ak si k tomu primyslíme ešte množstvo koláčov, chlieb, hriate, pálenku a víno - hostina to bola parádna aj bez mäsa," uvádza.
Okrem jedál bola tradične venovaná zvláštna pozornosť aj úprave štedrovečerného stola. V tradičnej roľníckej domácnosti bol stôl umiestnený v kúte so svätými obrazmi a tešil sa mimoriadnej úcte. Nikto si naň nesmel sadnúť ani naň položiť ľubovoľný predmet či pri ňom sedieť. Na rozdiel od bežných dní ho pokrývali obrusom, v niektorých lokalitách Kysúc i plachtou, z ktorej na jar vysievali obilie. Na stôl pod obrus alebo na obrus rozsypali či dali do taniera po troške zo všetkých pestovaných plodín.
Okrem obilia a strukovín tam boli šípky, mak, rôzne byliny, peniaze, perie, šupiny z rýb či srsť. Pod stôl ukladali rôzne druhy pracovných nástrojov. Ich prítomnosť pri večeri mala zabezpečiť dobré pracovné výsledky. Takmer na celom Slovensku stôl tradične omotávali reťazou uzamknutou zámkou, čo symbolizovalo rodinnú uzavretosť a vzájomnú súdržnosť. Pri večeri si na ňu kládli nohy všetci členovia rodiny, aby boli zdraví a aby na seba vo svete nezabudli. Dnes ju v mnohých rodinách nahradil povraz.
