ŽILINA. To, že Mária Krajčová pracuje s drôtom nie je žiadnou novinkou. Veď už od malička všeličo majstrovala. Či už vyšívala, maľovala na kamene, zdobila kraslice, vyrezávala z dreva alebo pracovala so šúpolím a prírodninami. No s prácou drotára sa zoznámila neskôr. „Bývali sme krátko v Žiline. Prišla k nám na návštevu švagriná z Košíc a zavolala nás na prehliadku expozície drotárstva do Budatínskeho zámku. Výstava ma tak „očarila“, že som si zaumienila vlastnoručne vyskúšať tradičné drotárske remeslo, ktorého sa držím dodnes,“ prezradila nám pri spoločnom rozhovore.
Učila so od starých majstrov
Písali sa deväťdesiate roky. Literatúry o drotárstve a technikách neboli dostupné skoro žiadne. „Mala som problémy zohnať si kliešte, drôt a ostatné pomôcky,“ zaspomínala na svoje začiatky. Situáciu teda začala riešiť svojsky. „Chodievala som často do múzea, a keďže mám trochu technické myslenie, odpozorovala som od starých majstrov technológiu výroby“ vyslovila Mária Krajčová, inak vyštudovaná architektka. Je teda v tejto oblasti samouk (autodidakt).
V roku 1997 sa zúčastnila prvýkrát tvorivých dielní a sympózia drotárov, ktoré organizuje Považské múzeum a tam sa zoznámila s drotármi, ktorí ju milo prijali medzi seba. Na stretnutia chodievala odvtedy pravidelne každý rok a aj sa v začiatkoch čo-to nové priučila.
Prvá bola rybka
Prvým jej drôteným výrobkom bola rybka, podobnú si vtedy kúpila jej 4-ročná dcérka v kníhviazačstve p.Mlichovej. „Podľa nej som sa učila. Potom som si uvedomila, že každý tvorca si musí vytvárať svoj rukopis, nájsť si svoju vlastnú cestu, čo je dôležité pre každého umelca, aby nekopíroval iných. Čím jednoduchšie dielo vznikne, tým je ťažšie na vymyslenie.“
Odvtedy vytvorila mnoho diel, ktoré skutočne nesú len jej rukopis. Mária Krajčová je jednou z mála drotárov, ktorí si svoje potencionálne výtvory aj kreslia. „Všetky nápady vznikajú tak, že si ich najskôr zachytím na papieri, premyslím spoje, detaily a keď už vyrábam, idem na istotu.“
Podľa toho napríklad vie, aký približne dlhý drôt bude potrebovať. Drôty používa pozinkované rôznych hrúbok. Inklinuje totiž ku klasike. A kupuje ho v poslednej dobe na kilá, ako sama prezradila. Aj keď sa s drôtom pracuje ťažko a často na rukách zostávajú mozole, robí s ním rada.
Rôzne betlehemy
Vo svojej práci sa tak zdokonalila, že jej výrobky prešli aj niekoľkými výstavami, nielen kolektívnymi, ale aj autorskými. Tou poslednou zatiaľ je výstava vianočná v Makovického dome v Žiline. „Keďže som veriaci človek a dostala som veľa darov, túžim sa aj s ostatnými ľuďmi podeliť o radosť z toho, čo žijem, priniesť chválu nášmu Bohu za všetky dobrodenia a lásku k človeku, ktorú si asi najviac uvedomujeme v tomto adventnom období, kedy sa pripravujeme na príchod - narodenie Mesiáša. To čo žijem sa snažím pretaviť do mojej tvorby, ktorej prierez na vianočnú tému som predstavila na tejto výstave“.
Z drôtu vytvorila Mária Krajčová rôzne betlehemy, svietniky, adventné vence či ozdoby na vianočný stromček a stôl. „Je tu aj adventný veniec, ktorý každoročne používame u nás doma,“ prezradila.
Najstarším vianočným dielom sú na výstave Traja králi, najnovší je betlehem ukrytý v srdci. Na každom svojom výrobku pracuje po práci a cez víkendy, vo svojom voľnom čase. Niektoré zložité reliéfy tvorila s prestávkami dva roky, iné zase vznikali dva až tri mesiace alebo iba niekoľko hodín. Tvorí taktiež šperky, figurálne plastiky a venuje sa aj veľkonočnej téme (originálne kríže a netradičné kraslice). „Kedysi som pracovala často dlho do noci, dnes už aj nevládzem toľko pracovať a je akosi aj menej času.“
Kreslí drôtom jedným ťahom
Pri svojej práci sa snaží používať klasické drotárske techniky. „Držím sa filozofie, že kreslím drôtom akoby jedným ťahom, čo sa dá vidieť na exponátoch. Tým, že si celé dielo premyslím dopredu, môžem dosiahnuť takýto efekt.“
Na jej reliéfoch či priestorových objektoch možno vidieť špirály, vlnovky, výplety, rôzne slučky v kombinácii s plechom a kameňom. V niektorých dokonca používa aj iné prvky. Napríklad drôtiky zo šampanského. „Všetci moji priatelia vedia, že ich nemajú vyhadzovať, lebo ich používam pri tvorbe. Doma mám z nich urobený aj priestorový záves 146 cm dlhý, kde je použitých s rôznym výpletom 180 kusov a volá sa Šumivé sny.“
Mária preferuje voľnú tvorbu, ale ako sama priznala, nevyhýba sa ani úžitkovej. Jej optimistický prístup k životu prezentuje slniečko, ktoré sa stalo jej logom.
