Alexandra Orčíková: Kafiléria je veľmi ekologická firma

V kafilérii pracuje od strednej školy. Prvýkrát brány závodu prekročila, keď mala štyri, odísť sa nechystá. Prešla takmer všetkými pozíciami. Dnes je Alexandra Krajčíová Orčíková zástupkyňou konateľa, ale podnik z väčšej časti riadi. Žilinská kafiléria sa

Alexandra Krajčíová OrčíkováAlexandra Krajčíová Orčíková (Zdroj: MICHAL FILEK)

medzitým stala jedinou na Slovensku.

Bolo to vraj vďaka tomu, že väčšiu časť zarobených peňazí investovali späť do podniku. Dnes vyvracia mýty o tom, že to, čo robia, je zdraviu škodlivé. Práve naopak. Ich práca pomáha chrániť nielen zdravie, ale aj prírodu.

Ako ste sa dostali k tejto, pre ženu nevšednej práci?

Možno sa to nezdá, ale ja s kafilériou žijem odmalička. Môj otec vo firme pôsobí už viac ako 25 rokov. Väčšinou to tak býva, že otázka zamestnania rodičov je pre smerovanie detí dôležitá. Musím povedať, že ma táto práca odmalička zaujímala a ani sama neviem prečo. Bolo to odvetvie, o ktorom málo ľudí vedelo, akoby zahalené tajomstvom. Chcela som sa preto o ňom dozvedieť čo najviac. Otec ma brával občas do firmy. Prvýkrát som brány kafilérie prekročila, keď som mala štyri roky.

Čo vás najviac upútalo?

Ako prvé ma zaujala atmosféra, ktorá tu vždy vládla. Veľa zamestnancov v kafilérií pracuje dlhodobo. Vzťahy tu boli vždy súdržné, priateľské. Organizovali sa spoločné akcie, výlety s deťmi, oslavy Mikuláša. Rodiny zamestnancov sa poznali, bola tu pravá rodinná atmosféra. Pracovne som sa s podnikom zžila už keď som chodila na strednú školu. Brigádovala som na vrátnici. Potom som vyštudovala ekonomiku dopravy na Žilinskej univerzite práve preto, že otec je veterinár a ja som chcela odborne obsiahnuť aj druhú časť našej firmy a tou je logistika. Zvážame surovinu z celého Slovenska, takže logistika je pre firmu nesmierne dôležitá.

Už na strednej ste teda vedeli, že budete pracovať práve tu?

Už počas vysokej školy som bola zamestnaná na polovičný úväzok. Robila som tu diplomovku a v poslednom ročníku som nastúpila do trvalého pracovného pomeru. Bol to pre mňa akýsi prirodzený vývoj. Nikdy som ani len neuvažovala o tom, že pôjdem pracovať inam. S kafilériou sme žili celá rodina. Videla som otca, koľko práce a úsilia do nej investoval. Chcela som pokračovať v tom, čo on začal. Páči sa mi totiž štýl rodinných podnikov.

Čo bolo vašou prvou úlohou po nástupe do funkcie?

Momentálne tu pracuje už viac ako 10 členov našej rodiny. Oni majú k podniku iný vzťah, ako ostatní zamestnanci. Ja sa však usilujem o to, aby sa všetci zamestnanci cítili ako rodina. Aby cítili, že to nie je len ich práca, ale aby videli v podniku svoju budúcnosť a kontinuitu vývoja. Želala by som si, aby chceli a boli zainteresovaní na tom, aby podnik aj najbližších 20 rokov fungoval, bol konkurencieschopný a obstál na trhu. Odkedy som nastúpila do pozície zástupcu konateľa, snažím sa obnoviť tradície. Znova začal fungovať turistický oddiel, robíme pre deti výlety, organizujeme mikulášske oslavy, usporiadame vianočné a novoročné posedenia a tiež stretnutia dôchodcov, ktorí u nás pracovali. Snažím sa, aby sa zamestnanci poznali aj mimo práce, nevnímali sa len ako kolegovia, ale aj ako priatelia.

V podniku ste si však prešli prakticky všetkými pozíciami. Je to výhoda?

Okrem strojovej výroby som pracovala takmer vo všetkých pozíciách. Chcela som spoznať, čo sa na jednotlivých oddeleniach robí. Dnes problematiku ovládam natoľko, že väčšinu administratívnych prác dokážem počas dovolenky, alebo PN zastúpiť. Prešla som totiž od vrátnice, cez sklad, centrálu evidencie hospodárskych zvierat, evidenciu asanácie a logistiky, až po odbyt, k riadeniu. Poznám aj samotnú technológiu, hoci som ju nikdy sama neriadila z riadiaceho centra. Práca našich výrobárov, lisovačov, varičov si vyžaduje určitú prax a skúsenosti. Potrebujú minimálne rok na to, aby vedeli vyrobiť správny výrobok.

Ste v pozícii zástupcu konateľa, ale fakticky firmu riadite. Čo všetko je náplňou vašej práce?

Starám sa o to, aby firma fungovala a aby práca, ktorú sme do nej vložili, nevyšla nazmar. Mali sme už aj ponuky od veľkých zahraničných spoločností na odpredaj firmy. Bola som však rozhodne proti. Myslím si, že kafiléria na Slovensku má budúcnosť a má ostať v slovenských rukách. Dokážeme dávať prácu vyše sto ľuďom a preto viem, že naša činnosť má zmysel. Robím teda bežnú riadiacu činnosť, ale podieľam sa aj na marketingu, odbyte a komunikujem so zahraničnými klientmi. Stretávame sa, napríklad, s majiteľmi kafilérií z cele Európy. Sme členmi Európskej asociácie kafilérií, ktorá sa podieľa na príprave legislatívy EU v tejto oblasti. Sú to špecifické kontakty a stretnutia, pre mňa veľmi inšpirujúce a obohacujúce. Keď sme ešte prevádzkovali aj kafilériu v Senci, pôsobila som ako členka predstavenstva.

Vaše odvetvie je veľmi špecifické a málo známe. Predstavte nám váš podnik. Bežný človek má totiž pred kafilériou rešpekt.

Kafiléria je spracovateľ vedľajších živočíšnych produktov. Sú to všetky produkty vyprodukované v potravinárstve a poľnohospodárstve, ktoré majú živočíšny pôvod. Od uhynutých zvierat, cez potraviny po záruke, až po produkty z mäsospracujúcich závodov, ktoré nie sú vhodné na predaj, čiže krv, perie, kosti, kože, srsť, ale napr. aj kuchynské odpady.

Naša činnosť začína zvážaním z potravinových reťazcov, bitúnkov, fariem, od roľníkov a tak ďalej. Dnes je to okolo 150 - 200 ton denne z celého Slovenska a tento rok zvážame tiež niektoré bitúnky v Poľsku a v Maďarsku.

U nás sa potom materiál spracováva podľa kategórií. Máme dve samostatné linky. Jedna je pre uhynuté, nevyšetrené zvieratá, ktoré by mohli mať nejakú nákazu. Surovina sa najskôr podrví a pri 133 stupňoch Celzia a troch baroch sa sterilizuje, takže sa zničia všetky choroboplodné zárodky. Tým sa riziko akýchkoľvek chorôb zlikviduje. Následne sa mäso-kostná kaša vysuší a lisuje. Z takejto hmoty sa potom vyrába kafilerický tuk, ktorý je vhodný ako palivo a dokonca je výhrevnejší ako zemný plyn. Druhým produktom je múčka, ktorá sa môže pridávať do drevených peliet vhodných na kúrenie. Tú exportujeme do Poľska a Čiech. Najmä v Poľsku má už veľa domácností kotol na peletky, či biomasu. U nás to ešte nie je natoľko rozšírené.

Na druhej linke spracovávame vedľajšie nerizikové produkty. Všetko, čo ľudia z nejakých dôvodov neskonzumovali. Tiež z toho vyrábame tuk a múčku. Tuk sa využíva ako prísada do kŕmnych zmesí. Hospodárske zvieratá, najmä hydina a ošípané, totiž potrebujú určitú časť tuku. Múčka sa zapracováva do granúl pre mačky a psov. Môže sa tiež používať ako organické hnojivo, ktoré máme certifikované. Keďže obsahuje vyšší podiel tuku, minerály a stopové prvky v ňom sa lepšie naviažu na koreňový systém a takéto hnojivo má v pôde dlhšiu účinnosť, ako bežné hnojivá.

Takže žiadne spaľovanie uhynutých zvierat, ako sa veľa ľudí domnieva?

Nie. U nás sa žiadne zvieratá nespaľujú. Jediné, čo sa spaľuje, je náš produkt, teda tuk, ktorý využívame v špeciálnych kotloch a tým šetríme plyn.

Ľudia v okolí sa však obávajú zápachu. Môže byť škodlivý?

Nie. Práve naopak, naša práca zbaví surovinu choroboplodných zárodkov. Kafiléria, aj napriek tomu, ako ju ľudia vnímajú, je veľmi ekologická firma. Zápach, ktorý je niekedy pri nízkom tlaku cítiť, je neškodný. Je to podobné, ako keď doma varíte pre psa staršie mäso. Nevonia to pôvabne, ale rozhodne to nie je jedovaté, neobsahuje žiadne toxíny, ako napríklad výpary z iných podnikov v Žiline, ktorých výpary z komínov môžu aj rozleptávať sliznicu. My sa, samozrejme, snažíme vylepšovať filtre, ako sa len dá. Je to však veľmi závislé na finančných možnostiach, pretože takéto technológie sú veľmi drahé. Nemalé financie nás stojí aj prevádzka vlastnej čističky odpadových vôd a súčasného dezodorizačného zariadenia.

Dnes ste už jediný podnik svojho druhu na Slovensku. Ako sa vám podarilo prežiť v súboji s konkurenciou?

Je pravda, že sme jediné kafilerické zariadenie na Slovensku. Zažila som éru, keď nás bolo päť. Ostatné urobili chybu aj v tom, že neinvestovali do svojho rozvoja, do technológií, inovácií, softvérov. My sa snažíme, aby väčšina peňazí, ktoré kafiléria vyprodukuje, v nej aj zostala. Aby sa naše technológie z roka na rok zdokonaľovali, aby sme napredovali v súlade s trendmi EÚ. Aj keď aj u nás stále máme rezervy. Stále sa nám, napríklad, nepodarilo donútiť ľudí, aby si svoje stroje a vozidlá viac vážili a lepšie sa o ne starali. Keď som bola v Nemecku, ich stroje sa ligotali tak, že ste nevedeli, či ste v kafilérii, alebo pekárni. Ľudia u nás to berú tak, že pracujú s odpadom, a tak napr. vytečený tuk na zemi im nevadí. To sú však samozrejme už len detaily. Zhrnula by som to tak, že to, že sme dnes jedinou kafilériou na Slovensku je preto, že firma peniaze, ktoré vyprodukovala neminula na rôzne pôžitky, ale vrátila späť do výroby.

Ako vidíte svoju budúcnosť?

Samozrejme tu, vo firme. Vnímam veľa vecí, ktoré sa dajú zlepšiť. Či už je to pri ochrane ovzdušia, alebo v zlepšení životného prostredia v okolí firmy. Chceme produkovať čo najviac, aby sme mohli čo najviac investovať do technológií, ktoré firmu zlepšia. Bola by som aj rada, keby pracovné a medziľudské vzťahy boli také, aké tu boli pred 20 rokmi, keď ľudia boli nielen kolegovia, ale aj priatelia. Máme aj ďalšie investičné zámery, ktoré by sme chceli zrealizovať. Napríklad spaľovňa komunálneho odpadu, či rozširovanie pôsobnosti do Poľska a Maďarska. Stále je čo zlepšovať a kam investovať.

Ako trávite čas mimo práce?

S rodinou. Mám štvorročného syna. Ten keď vidí cisternu, hneď povie, že vezú tuk z kafilérie. Keď ho zoberiem do práce, tak sa teší, lebo sa môže povoziť na veľkom aute. Aj manžel čiastočne pracuje vo firme. Keď sa stretneme ako rodina, tak sa nemôžeme vyhnúť téme práca. Veď tu v podstate všetci pracujeme. Okrem toho sa však snažím venovať aj rôznym občianskym združeniam. V roku 2003 som bola spoluzakladateľkou Rotaract clubu (súčasť Rotary International pre mladých vo veku 18- 30 rokov). Snažili sme sa prinášať radosť ľuďom, spolupracovali sme napríklad s domovom dôchodcov. V roku 2008 som, už ako matka, spoluzakladala materské centrum Levík, ktoré úspešne funguje dodnes. Sú totiž mamičky na materskej, ktoré nevedia, kam ísť s dieťaťom a cítia sa izolované. Naše centrum robí kurzy pre tehotné a aktivity najmä pre deti do troch rokov. Dnes som rada, že funguje aj občianske združenie Žilinský útulok, ktorého som štatutárkou. Podieľala som sa najmä pri jeho budovaní a rozbiehaní. Dnes už sa mu venuje sestra, ktorá je veterinárka a veľká vďaka patrí množstvu dobrovoľníkov.

Robíte aj niečo pre seba?

Veľmi rada cestujem. Je to moja veľká záľuba, ktorú som však dočasne prerušila, pretože s malým dieťaťom sa ťažšie cestuje. Predtým som bola v Thajsku, na Srí Lanke. To sú môjmu srdcu najbližšie krajiny, pre mentalitu ľudí a budhistickú filozofiu. Bola som aj v Číne, Hong Kongu, Macau, Maldivách, USA, severnej Afrike a Európu som prešla takmer celú. V najbližších rokoch by som chcela prejsť aj tie európske krajiny, ktoré som doteraz nestihla navštíviť. Tiež rada čítam, stretávam sa s rodinou a priateľmi, v lete plávam a v zime lyžujem.

Vizitka

MENO, TITUL: Alexandra Krajčíová Orčíková, Ing.

VEK: 32

MIESTO NARODENIA: Žilina

BYDLISKO: Rosina

VZDELANIE: vysokoškolské – Žilinská univerzita

FIRMA: VAS s.r.o., Mojšova Lúčka

FUNKCIA: zástupca konateľa

KARIÉRA V SÚČASNEJ FIRME: r.2001-2003 referent ekon.úseku (počas štúdia na VŠ), r.2003-2006 vedúci odb.referent ekonomického úseku a informatiky, od 8/2006 zástupca konateľa

POČET ZAMESTNANCOV: 50

NAJVÄČŠÍ ÚSPECH: pracovný – modernizácia spoločnosti, vzťahy s európskymi kafilériami a členstvo v EFPRA; súkromný – rodinné zázemie, priatelia, založenie občianskych združení (Rotaract club, Materské centrum Levík, Žilinský útulok)

PREDCHÁDZAJÚCE PÔSOBISKÁ: Kafiléria a.s. 2005-2007, VAS Trade r. 2007

STAV: vydatá

DETI: 1

Kafiléria je veľmi ekologická firma

Najčítanejšie na My Žilina

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 25 104
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 680
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 326
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 241
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 881
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 668
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 162
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 486
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 461
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 301
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 162
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 486
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 461
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 301
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu