Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
TOPMAMAŽÉR ŽILINY 2011: 6. MIESTO

Kondek: Som rád, keď si so zamestnancom podám ruku a vidím, že je spokojný

Ešte za bývalého režimu spoznal, ako sa žije a pracuje v zahraničí. Po návrate vypočul želanie bývalých kolegov a začal podnikať. Začínali dvanásti, dnes má stovky zamestnancov.

Jozef KondekJozef Kondek (Zdroj: ARCHÍV MY ŽILINSKÉ NOVINY)

Snaží sa, aby robotu mali najmä ľudia z regiónu, a aby boli spokojní. Jozef Kondek väčšinu zarobených peňazí investuje späť do firmy, rovnako, ako jeho podnikateľský vzor Tomáš Baťa. Pôsobí aj ako predseda Krajskej rady podnikateľov Žilinského kraja.

Aká bola vaša cesta k tomu, že ste sa stali úspešným podnikateľom a zamestnávateľom stoviek ľudí?

Základnú školu som vychodil v Čadci – Podzávoze. Po nej som pokračoval na železničnej dopravnej škole v Plzni. Narukoval som a po absolvovaní základnej vojenskej služby som nastúpil k cestným stavbám do Žiliny. Pracoval som na strojno-mechanizačnom závode. Neustále som sa však snažil doplniť si vzdelanie. Študoval som na strednej škole spoločného stravovania v Čadci a večerne som strednú školu vyštudoval aj v závode Tatra v Čadci.

Popri tom ste však získavali aj pracovné skúsenosti.

Áno. V tom čase sa mi však naskytla príležitosť, aká sa neodmietala. Mal som sa podieľať na akcii na území Lýbie. Prihlásil som sa do konkurzu, ktorý vypísali Omnipol a Strojexport Praha. Vyhral som ho a prvý rok som strávil ako strojník, pri budovaní dopravného koridoru, v Lýbii, na hranici so Sudánom.

Je o vás ale známe, že ste v zahraničí strávili oveľa dlhší čas.

Po skončení mojej prvej pracovnej cesty, som určitý čas robil v Technických službách v Čadci. Na vyžiadanie Omnipolu som však znova odišiel do Lýbie na akciu Afro. Pôvodne to malo byť na pol roka, zostal som tam však desať rokov, ako vedúci základne. Po návrate do Československa už bolo jasné, že sa doba pomaly zmení. Schyľovalo sa k tomu, že bude aktuálna možnosť začať podnikať. Počas rokov strávených v zahraničí, som sa okrem jazykov, naučil aj ekonomicky myslieť a získal som výborné základy. V cudzine som totiž robil všetko pre to, aby som sa dostal do obrazu v oblasti podnikania. Či už ide o predpisy, etiku, alebo samotné zmýšľanie a idey.

Takže ako ste naštartovali svoj súkromný biznis vo vlasti?

Tesne po revolúcii, v rokoch 1989 a 1990, bolo rodiace sa podnikateľské prostredie veľmi divoké. Divoká bola hlavne privatizácia, rozkrádali a tunelovali sa podniky. Tak som aj ja, s ďalšími kolegami, prišiel o zamestnanie. Skupina dvorných zamestnancov z Technických služieb ma požiadala, či by som nechcel skúsiť podnikanie. Súhlasil som a založil som stavebnú firmu. Naše začiatky boli na dvoch starších autách, ktoré sme kúpili. Najskôr sme boli dvanásti, firma sa pomaly rozrastala, až nás bolo dvadsať a začalo sa nám dariť. Využil som svoje kontakty, ľudia nám pomohli zohnať zákazky a išli sme s nadšením do toho.

Vaše aktivity sa však postupne rozširovali a menili.

Medzičasom sme začali podnikať najmä so spracovaním a likvidáciou odpadov. Dnes to však tvorí už len asi 30% nášho biznisu. Našou hlavnou náplňou sú developerské aktivity. Snažíme sa pritom hlavne dávať prácu ľuďom z regiónu – kysuckým, žilinským, či liptovským firmám. Po určitej dobe sme kúpili tri fabriky, ktoré boli v tom čase v exekúcii a začali sme naplno investovať do stavebníctva. Bolo to práve v čase, kedy toto odvetvie zaznamenávalo veľký rozmach, darilo sa mu. Najali sme si schopných a múdrych ľudí, ktorí nám v biznise pomáhali. Prirodzene sme nemohli všetko obsiahnuť sami. Naše aktivity už boli príliš rozsiahle. Stále však platí to, že sa snažíme dávať prácu najmä Kysučanom. Z vlastnej skúsenosti viem, aké je to, keď musí muž za prácou ďaleko vycestovať. Nikomu nie je príjemné, keď musí byť odlúčený od rodiny.

Vráťme sa však k vašim fabrikám.

Prvá bola bývala Aquila. Bola v likvidácii, ľudia prišli o prácu. Kúpili sme ju, celý areál sme zrovnali so zemou a postavili nanovo. Dnes v nej pracuje 334 pracovníkov. Hneď vedľa bola fabrika Agrostav. V nej sme si vybudovali naše zázemie a sídli tam naša stavebná spoločnosť Joko a syn.

Bolo pre vás výhodne takto kupovať, opravovať a modernizovať fabriky?

Mojím vzorom bol vždy Tomáš Baťa. Nielen preto, že do Zlína, vtedy Gottwaldova, som chodieval na Arabčinu a dnes aj tam vyvíjam podnikateľské aktivity a mám tam veľa spolupracovníkov. Hlavne však pre jeho prístup k podnikaniu a podnikateľskú filozofiu. On celý život zarobené peniaze investoval do firmy. Aj my sme postupom času preinvestovali späť 25 – 30 miliónov korún. Dodnes sa snažíme zarobené peniaze znova vrátiť späť do podnikania.

Aké je podľa vás podnikateľské prostredie na Slovensku?

V tomto krízovom období je medzi podnikateľmi nevraživá situácia. Podnikatelia si nepomáhajú, naopak, nezdravo súperia a závidia si. Jednu krízu sme prekonali a je tu nová. Pritom všetkom životná úroveň ľudí klesá. Neviem si dobre predstaviť, ako môže človek vyžiť z 300 – 400 eur. Ľudia sú nervózni, potom sa to prenáša aj do podnikania. Zamestnanci premýšľajú, ako vyžiť z peňazí, ktoré zarobia. Odráža sa to na produktivite práce, hromadia sa pracovné úrazy.

Ako sa vy vyrovnávate s krízou?

Čakal som krízu už oveľa skôr, ako prišla. Sondoval som situáciu cez banky a živnostenskú komoru. Vnímal som, aká je situácia, napríklad v Taliansku. Roky tam všetko išlo na úver a bolo jasné, že jedného dňa príde situácia, keď ho bude treba splácať. Ono to nakoniec prasklo. My sme sa na krízu pripravili, pretože sme vedeli, že príde. Pre mňa je však neúnosné keď vidím, ako človek u nás vie vyžiť z 500 eur mesačne, v Grécku však za rovnakú prácu dostanú ľudia 1 500 eur a my im navyše pomáhame. Naši ľudia sú pracovití. Gréci si, naopak, našich objednávajú na zber ovocia a sezónne práce. Niekde nie je niečo v poriadku.

Na čo ste vo svojom živote najviac hrdý?

Vždy mám dobrý pocit, keď prejdem po dielni, kde pracuje 200 ľudí, s každým si podám ruku a vidím na nich, že sú spokojní. Teší ma, keď za mnou prídu a požiadajú ma, či by sa nenašlo miesto pre ich rodinného príslušníka, ktorý prišiel o zamestnanie. Snažím sa vždy, v rámci svojich možností, pomôcť. Som najradšej, keď majú Kysučania robotu na Kysuciach. Viem, ako náročné je cestovanie, odlúčenie od rodín, aj koľko to stojí. Nerozumiem však tomu, ako môže vláda dopustiť 13,5% percentnú nezamestnanosť. Pritom dáva zahraničným investorom dotácie a daňové úľavy. Nám doteraz nikto nedal ani jedno euro. Navyše, k jednému stavebnému povoleniu, potrebujeme, obrazne, aj 50 pečiatok. Nie je to zdravý systém. Príde však investor zo zámoria a zaraz má všetko vybavené. Navyše štedré dotácie a úľavy.

Aký ste typ manažéra?

Narodil som sa v znamení barana a v minulosti ma to vystihovalo. Počas rokov, ktoré som strávil v cudzine, som sa však naučil vážiť si každého človeka. Vypočuť ho, pomôcť, ale aj zamestnancom ukázať, čo viem a dokážem. Aj osobný príklad totiž potiahne, preto viem byť aj tvrdý na seba. Nikdy nikoho dopredu nezatracujem. Keď vidím, že sa človek snaží, snažím sa ho podporiť. Ak niečo nevie, naučiť ho to. Keď sú totiž kvalitní ľudia, zamestnanci, tak sa všetko darí.

Aké máte plány do budúcnosti?

Vzhľadom na môj vek, už veľké projekty neplánujem. Chcem však hlavne dokončiť rozpracovanú fabriku, ktorú sme kúpili. Pred naším príchodom v nej dostali všetci zamestnanci výpovede. My ju pomaly dávame dohromady a už sme aj začali s prijímaním prvých pracovníkov. Radi by sme ju otvorili 1. januára. Pôjde o prácu v strojárstve, pre automobilový priemysel. Okrem toho máme na budúci rok v pláne ešte jednu investíciu, ale o tej by som zatiaľ nerád hovoril.

Ako relaxujete vo voľnom čase?

Mám psov, vlčiakov. Rád s nimi chodím od prírody. Mám rád južnú Moravu a južné Slovensko. Aj keď je pravda, že v ostatných dvoch rokoch som si veľa voľného času neužil. Okrem hlavných činností sme finišovali, napríklad so stavbou ubytovne pre našich zamestnancov. Bude to pre nich dôstojné bývanie, s bufetmi a všetkým, čo k tomu patrí. Snažíme sa totiž, aby boli naši zamestnanci spokojní. Tak to robil aj Tomáš Baťa a rovnako sa to snaží robiť aj každý kvalitný podnikateľ. Okrem toho sa snažím podporovať aj vzdelávanie v regióne. Robil som všetko pre to, aby u nás bola vysoká škola. Svojim zamestnancom umožňuje, aby mohli študovať a podporujem ich v tom.

Vizitka

MENO: Jozef Kondek

VEK: 67

FIRMA: JOKO a syn

FUNKCIA: majiteľ, riaditeľ

POČET ZAMESTNANCOV: 45

STAV: ženatý

DETI: 3

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 224
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 511
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 473
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 15 194
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 101
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 768
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 374
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 258
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 113
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 963
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Žilina - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto sa nachádza za pavilónom gynekológie a pôrodníctva.

6 h
Zariadenie pre seniorov Úsmev v Žiline.

V zariadení naďalej platia prísne preventívne opatrenia.

8 h

Stredná odborná škola strojnícka na Športovej ulici v Kysuckom Novom Meste už dlhodobo patrí medzi najkvalitnejšie a najprogresívnejšie školy svojho druhu v Žilinskom kraji so zameraním na strojárstvo, elektrotechniku, ekonomiku a poľnohospodárstvo.

11 h

Študentka obstála vo veľkej konkurencii vedcov v kategórii Elektrotechnika, priemyselné technológie.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

10 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

15 h

Už ste čítali?