ŽILINA. Jozef Roháček (1877 - 1962) sa narodil na staroturanskej kopanici Jazviny. Keďže išlo o chudobnú rodinu, osvojil si ho strýko. Jozef Roháček bol veľmi nadaný chlapec. So strýkom, podomovým obchodníkom, chodievali do Horného Rakúska, a tak sa rýchlo naučil po nemecky. Mimoriadny talent v ňom objavili sestry Royové zo Spolku Modrého kríža, ktorý vznikol pre boj proti alkoholizmu. Zohnali peniaze a poslali ho študovať do misijného seminára v nemeckom Neukirchene. Po ukončení štúdia sa vrátil na Slovensko. Pôsobil ako misijný pracovník v Turej a v Tisovci.
Bod zlomu
Zlom v živote Jozefa Roháčka podľa Markuša nastal, keď sa spolu s manželkou dostali medzi Slovákov na Dolnú zem. Najprv pôsobil v Kysači, v Srbsku, a potom skoro 10 rokov v Nyiregyháze (1911-1920) v dnešnom Maďarsku. „V Kysači aj v Nyiregyháze žili prevažne evanjelické rodiny presídlencov z Horného Uhorska. Slovenskí evanjelici, ktorí si so sebou doniesli Tranoscius a švabachom písanú Kralickú Bibliu. Roháček zbadal, aké je zložité pre jednoduchých ľudí čítať českú, švabachom písanú Bibliu,“ hovorí Štefan Markuš.
Odsúdený za panslavizmus
Jozef Roháček kázal po maďarsky, lebo v slovenčine to bolo podľa Apponyiho zákonov zakázané. „No keď sa lúčil s veriacimi, ľudia mu podávali ruky a ďakovali za peknú kázeň po slovensky. Vtedy si uvedomil, ako je možné, že káže po maďarsky a oni na to odpovedajú po slovensky. Tak Apponyiho zákony prestal plniť,“ uvádza Štefan Markuš. Odsúdili ho na tri roky za panslavizmus, po roku a pol sa dostal z väzenia a keby sa mu nepodarilo opustiť Maďarsko, uväznili by ho na ďalších dvadsať.
„Ručne“ preložená Biblia
V roku 1910 vyšiel v náklade 3 000 kusov preklad Evanjelia podľa svätého Marka. „Čakalo sa, či sa ujme, no počas mesiaca bolo vypredané. O rok neskôr vyšli ďalšie evanjeliá. V roku 1924 vyšiel Nový zákon aj s Knihou žalmov a v roku 1936 celá Svätá Biblia, Starý aj Nový zákon,“ približuje históriu prekladu Markuš. Roháček bol podľa neho na preklad biblie z pôvodných jazykov veľmi dobre pripravený. Ovládal hebrejčinu, gréčtinu, francúzštinu, nemčinu, angličtinu, plynule hovoril maďarsky.
„Chcel, aby mal čitateľ dojem, že na 95 percent čítal originál. Nepodľahol tradícii iných prekladateľov a neporovnával inojazyčné preklady. Držal sa pôvodného textu, to bola jeho metóda. Tvoril v slovenskom jazyku, i keď používal mnoho bohemizmov. Preto jeho preklady niektorí kritizovali.
V gramatike si dovolil odchýlky, nerešpektoval niektoré pravidlá slovenského pravopisu, a dokonca sa rozhodol, že napíše slovenskú gramatiku. Bol veľmi originálny,“ konštatuje Štefan Markuš a dodáva, že všetky knihy Biblie, ktoré preložil, prepísal Jozef Roháček ručne na malé hárky papiera.
Autor: Beáta Jarošová
