e zložité. Priblížiť sa nám to snažil riaditeľ a konateľ spoločnosti Miroslav Kunsch.
Muž, ktorý bol v minulosti trikrát finalistom ankety Podnikateľ roka na Slovensku, investuje okrem riadenia firmy mnoho úsilia a času aj do vzdelávania mladých ľudí. Považuje to za jednu zo svojich priorít.
Prečo firma s takým zameraním vznikla v Žiline? Nachádzate tu dobré podmienky na prácu?
-Ako spoločnosť pôsobiaca v IT - informačných technológiách - staviame na minulosti Žiliny v tejto oblasti. Za bývalého režimu práve tu vznikol a pôsobil Výskumný ústav výpočtovej techniky. Bola to organizácia s medzinárodnou pôsobnosťou, v ktorej sme začínali. Mali sme tam šancu dostať sa k špičkovým technológiám a získať znalosti a vedomosti, ktoré u nás neboli inak dostupné. Základy, na ktorých sa v 80-tych rokoch začalo budovať odvetvie osobných počítačov, ktoré je dnes najviditeľnejšie v IT, boli k dispozícii mladým inžinierom práve v žilinskej organizácii. Boli tu prostriedky na výskum a vývoj, avšak ľudia, ktorí v tej dobe v tejto brandži pracovali, boli orientovaní hlavne na priemyselné technológie. Na tie činnosti, ktoré sa zameriavajú na zvládnutie priemyselnej výroby, kvality, efektívnosti, na zložité činnosti, ktoré bolo nevyhnutné optimalizovať a automatizovať. Sú to nanajvýš zložité procesy a systémy, nie je to tá časť IT sveta, s ktorou sa stretávame každý deň.
Čím ste sa zaoberali vy?
-Keďže sme s mojimi tromi kolegami vyrastali v takomto prostredí, po otvorení možností na podnikanie sme hľadali cestu, ako zúročiť naše vedomosti. Chceli sme hlavne robiť niečo výnimočné, boli sme mladí a nabití vedomosťami. Pustili sme sa do vývoja systémov pre riadenie procesov v energetike. Už začiatkom 90-tych rokov sme robili jedny z prvých pokusov s technológiami pre bezdrôtový prenos dát.
Skúste nám jednoducho vysvetliť, o čo konkrétne ide?
-Systémy, ktoré sú určené pre riadenie technologických a energetických sústav, sa nazývajú riadiace a informačné systémy reálneho času. Využívajú sa napríklad v tepelnom hospodárstve, kde zabezpečujú koordináciu riadenia viacerých autonómnych riadiacich systémov. Výmenníkové stanice pracovali v podstate izolovane, každá samostatne. Vyvinuli sme systém, ktorý umožnil prenášať informácie vzduchom a spájať ich riadenie do jedného dispečerského centra. Ďalším príkladom je riadenie výroby a spotreby elektrickej energie. Keďže elektrina je neskladovateľná, tak sa jej v každom okamihu musí vyrobiť presne toľko, koľko sa spotrebuje. Je to nesmierne zložité. Spotreba energie sa v krátkych intervaloch v reálnom čase nepretržite vyhodnocuje a na základe toho sa buď pridá, alebo uberie jej výroba. Práve takýmito systémami zabezpečuje napríklad Slovenský energetický dispečing v Žiline stabilitu elektrizačnej sústavy pre celú SR.
Takúto technológiu ste vyvinuli vy?
-Softvérová technológia reálneho času, ktorú vyvíjame, sa nazýva D2000. Základy našich riešení sme vytvorili začiatkom 90-tych rokov a dnes, po zhruba 20-tich rokoch intenzívneho vývoja, sa z nich v podstate neustúpilo. Systém bol navrhnutý dobre a predbehol svoju dobu. To je nesmierne dôležité, pretože ak je systém navrhnutý konzistentne, dá sa dlhodobo rozvíjať.
Takže ste boli v týchto technológiách svetovými priekopníkmi?
-Takto by som otázku nepostavil. Určite sme neboli jediní, myslím si však, že sme boli medzi prvými. Podobným spôsobom však uvažovali aj vo svete a obdobné technológie dnes používajú aj najvýznamnejší technologickí hráči orientovaní na riešenia pre riadenie energetických a priemyselných procesov. Nami vyvinuté softvérové technológie sú základom produktu, ktorý sa nazýva Aplikačný server reálneho času D2000. Obsahuje veľmi komplexné softvérové nástroje, dnes využívané hlavne pre oblasť priemyselného a dispečerského riadenia. Našimi najvýznamnejšími riešeniami pre oblasť energetiky sú systémy riadenia obchodu a výroby elektriny pre podmienky liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom.
Ako sa dá byť v takejto špecifickej oblasti tak úspešný?
-Technológie robíme tak, aby boli použiteľné všeobecne. Aby sa s nimi dalo pracovať a dali sa použiť na tvorbu riešení v rôznych oblastiach podnikania. Toto bol pomerne dôležitý predpoklad úspechu. Softvér sa musí dostať do stavu, že ho môže používať veľa ľudí, tým sa môže v praxi overovať jeho kvalita a môže sa neustále zlepšovať. Neoddeliteľnou súčasťou našej práce je dôraz na kvalitu vyvíjaného softvéru, nakoľko sa používa v kritických aplikáciách – v systémoch, kde by prípadné zlyhanie softvéru mohlo spôsobiť významné škody.
Ako ste založili spoločnosť IPESOFT?
-Zakladali sme ju štyria ľudia začiatkom 90-tych rokov. Značka IPESOFT vznikla v roku 1993. Spájala nás túžba naše vedomosti a myšlienky pretaviť do veľmi sofistikovaných riešení. Mali sme šťastie, že sme pomerne zavčasu našli zákazníkov, ktorí takéto riešenia vedeli oceniť. My sme pre nich dokázali vyriešiť veci, o ktorých dovtedy “len snívali”. V začiatkoch sme pracovali len v tejto úzkej skupine. Až po troch rokoch sme do tímu prizvali ďalších ľudí. Postupom času sa IPESOFT rozrastal a dnes má okolo sto ľudí, s vysokou prevahou inžinierskych vývojárskych kapacít. Prevažná väčšina z nich k nám nastúpila rovno po ukončení štúdia, mnohí u nás robili diplomové práce. Súčasný stav vnímam ako zavŕšenie prvej etapy vývoja spoločnosti IPESOFT. Dnes sú mladí ľudia, ktorých sme do našich aktivít zapojili skôr, už na vedúcich pozíciách a vedú ďalších mladých kolegov.
Je o vás známe, že si svojich ľudí musíte prakticky vychovať a vzdelať a preto pomáhate aj univerzite.
-Dnes univerzity v oblasti IT vychovávajú ľudí vo všeobecných informatických spôsobilostiach, čo je veľmi dôležité. Mladí ľudia, ktorí počas štúdia kvalitne pracujú, dostanú výborný základ na to, aby sa mohli uplatniť v praxi. V našom prípade však skutočne prax znamená omnoho viac, ako im môže dať škola. Uvedomili sme si, že keď vyžadujeme od nových ľudí vysokú mieru vzdelania v našej špecializácii, trh práce pre nás jednoducho nie je zaujímavý. Ľudí, ktorých potrebujeme, si musíme vychovať sami. Začíname už vyhľadávaním talentov na Žilinskej univerzite, s ktorou úzko spolupracujeme a prednášame tam na Fakulte riadenia a informatiky špecifický predmet o technike programovaní systémov reálneho času. Snažíme sa postupy, ktoré sa inak nikde na Slovensku neprednášajú, priblížiť študentom, aby zistili, že informatika nie je len to, čo vidíme v konzumnom svete, ale že je to omnoho zložitejšia a zaujímavejšia záležitosť. Talentovaných mladých ľudí sa snažíme už počas štúdia motivovať a zapojiť tak, aby po skončení školy boli lepšie pripravení pre prax.
Pre región je práve táto vaša činnosť dôležitá. Spojenie školy a praxe totiž na Slovensku mimoriadne pokrivkáva.
-Uvedomujeme si, že univerzita technického, najmä informatického zamerania je pre nás hlavným zdrojom inžinierov, ktorí sa podieľajú na vývoji. U nás dostávajú priestor pracovať na projektoch, ktoré z hľadiska komplexnosti a zložitosti prekračujú bežné rozmery. Chceme sa porovnávať so špičkou aj v celosvetovom meradle a myslím si, že dosahujeme úroveň svetových technologických hráčov. V mnohých projektoch s takýmito firmami spolupracujeme na spoločných riešeniach. Preto u náš študenti dostanú príležitosť pracovať na technológiách, ktoré patria k najzložitejším, aké sa v tejto oblasti používajú. Firiem a organizácií, ktoré si potrebu spolupráce škola-prax uvedomujú, je v regióne viac. Pred pár rokmi vznikol projekt Z@ICT – žilinského IKT klastra, v ktorom spolupracujú významní zamestnávatelia v tejto oblasti so štátnou správou a univerzitou. Dali sme si za úlohu spropagovať IT ako príležitosť pre tento región.
Žilina je známa skôr pre oblasť automobilového priemyslu. Má šancu preraziť aj v sofistikovanejších odvetviach?
-O Žiline sa hovorí najmä v súvislosti s automobilovou výrobou, ale vo verejnosti nie je celkom známe, že sa tu nachádza pomerne silná komunita IT firiem zamestnávajúca veľké množstvo ľudí. Tieto firmy dávajú príležitosť mladým ľuďom a ponúkajú im kvalitné podmienky, aby sa mohli presadiť tu v regióne. Práve prostredníctvom Z@ICT klastra sa podieľame na projektoch približovania škôl praxi. Organizujeme rôzne aktivity na stredných a vysokých školách, spolupracujeme na diplomových prácach, pripravujeme pedagógov.
Druhým rozmerom vašej práce je biznis a zabezpečenie prosperity a rastu firmy. V tom sa vám tiež mimoriadne darí. Na čom ste založili váš biznis plán?
-Na rozvoj spoločnosti sme boli predovšetkým dobre technicky pripravení. Aj preto sme od významných zákazníkov dostali príležitosť riešiť zložité veci a vyvíjať zložité riešenia. To nám umožnilo rásť pomerne rýchlym tempom. Napríklad v rebríčku Technology Fast 50 CE, v ktorom sa vyhodnocuje 50 najlepších firiem z hľadiska medziročného rastu, sme v minulých rokoch zo Slovenska skončili druhí, hneď za omnoho známejším ESET-om. My sa však venujeme veľmi špecializovanému segmentu, ktorý nie je masový a preto nemôže byť náš rast dlhodobo tak rýchly. Aj tak sme však boli v tomto rebríčku na desiatom mieste v strednej Európe a na 103. mieste v celej Európe. Zaradili nás tam naše výsledky, bez toho, aby sme si to nejako uvedomovali. Až keď sme videli rebríček, zistili sme, že to, čo robíme, je považované nezávislými autoritami za úspešné podnikanie. Pre nás to totiž bola stále hlavne odborná výzva. Naše odborné úspechy sa prejavili aj v rovine biznisu. Dnes je IPESOFT rozvinutou spoločnosťou, ktorá sa plne etablovala na trhu a ľudia, ktorí u nás pracujú, sú uznávanými odborníkmi. To však nie je úspech, ktorý sa zrodil od večera do rána. Je to výsledok dvadsaťročnej tvrdej práce. Osobným úspechom je aj to, že v minulom období ma trikrát po sebe vybrali medzi finalistov ankety Podnikateľ roka na Slovensku.
Kde všade využívajú vaše riešenia a technológie?
-IPESOFT je dnes na Slovensku dodávateľom riešení pre najvýznamnejšie dispečerské centrá národohospodárskeho významu. Na našich technológiách beží dispečing tranzitného plynovodu, Slovenský energetický dispečing, komplexne riešime riadenie obchodu a výroby elektriny u najvýznamnejších energetických dodávateľov v SR. Taktiež riadime energetiku významných priemyselných podnikov, ako sú Slovnaft a US Steel. Zaujímavou oblasťou, ktorej sa venujeme, je optimalizácia využitia energií v železničnej doprave.
Presadzujete sa aj v zahraničí?
-Slovensko je z hľadiska firemného rastu technologických firiem krajina s obmedzenými možnosťami. Vieme, že naše technológie sú vo svetovom meradle konkurencieschopné, hoci doposiaľ pôsobíme najmä na českom a slovenskom trhu. Zároveň sme si dali záväzok dlhodobo rozvíjať naše technológie tak, aby sme prispeli k rozvoju našich zamestnancov a rastu spoločnosti. Logicky musíme hľadať príležitosti a operovať aj mimo územia Slovenska. To je naša výzva v ostatných obdobiach. Snažíme sa o to, aby sme IPESOFT etablovali ako medzinárodnú firmu, nielen v našom stredoeurópskom regióne. Príležitosti v zahraničí sa črtajú aj na východ od našich hraníc.
Čo považujete za svoje najväčšie bohatstvo?
-Najdôležitejšie, čo máme, sú naši zákazníci, zamestnanci a partneri. Vyzdvihol by som najmä zákazníkov. Robíme veľmi špecifické riešenia, ktoré sa dajú realizovať len vtedy, keď sú na strane zákazníkov rovnako inovatívne zmýšľajúci ľudia, ktorí sú ochotní sa myšlienkovo posúvať, aby sme mohli dosiahnuť v riešeniach novú kvalitu. Spoločne sme takto dokázali v mnohých prípadoch výrazne posunúť ich biznis. Inovatívne riešenia, ktoré ponúkame, majú veľmi rýchlu návratnosť.
Ako sa vyrovnávate s krízou?
-Kríza sa dotkla aj nás. Projekty, ktoré už boli pripravené, sa nakoniec odložili. Istým spôsobom nám to spomalilo rast. Pre nás to však znamenalo to, že sme mohli urobiť racionalizáciu dovnútra. Na to nebol v čase dynamického rastu priestor. Zoptimalizovali sme svoju činnosť, aby sme sa pripravili na obdobia, ktoré už nebudú natoľko expanzívne. Naše služby a produkty sa snažíme poskytovať efektívnejšie. Naučili sme sa tiež efektívnejšie pôsobiť na území mimo hraníc Slovenska. V ďalšom období bude dopyt po inovatívnych riešeniach a ich význam, aj v súvislosti s očakávaným spomalením hospodárskeho rastu, podľa mňa, len narastať.
Aká je vízia vašej firmy?
-Naša zodpovednosť je zabezpečiť, aby skupina ľudí, ktorá sa nazýva IPESOFT, mala dlhodobú víziu kvalitného prostredia pre svoju prácu a život. Pracujeme na tom, aby sme zabezpečili kontinuitu spoločnosti. Ľudia, ktorí v podnikaní niečo dosiahli, to neurobili za 5 minút, ani za 5 rokov. Je to dlhodobá snaha robiť veci čo najlepšie. Osobne sa držím kréda -nie sme tu na pár rokov, ale na celý život a spolu s nami sú tu naše deti, aj naši rodičia – nesieme zodpovednosť aj za nich. Snažím sa vytvárať prostredie, aby naša spoločnosť mohla fungovať a rozvíjať sa. Ľudí, ktorí sa o toto dlhodobo snažia, ja považujem za podnikateľov.
Ako nakladáte so svojim voľným časom?
-V začiatkoch som takmer všetok čas venoval práci, voľného času veľa neostávalo. Dnes sa snažím zorganizovať veci tak, aby zodpovednosť vo firme nebola len na mne, ale aby sa na riadení a smerovaní spoločnosti mohli podieľať aj ďalší, najmä mladí ľudia. Mojou veľkou záľubou je lietanie. Venujem sa motorovému lietaniu, ktoré mi dáva trochu iný pohľad na svet. Je to veľmi zaujímavá záležitosť, aj z hľadiska technického rozhľadu. Istým spôsobom ma donútila opätovne sa vrátiť do školských lavíc a doplniť si vzdelanie v odboroch, s ktorými sa človek bežne nestretáva. Človek sa učí celý život.
VIZITKA
MENO: Ing. Miroslav Kunsch
VEK: 49
VZDELANIE: Elektrotechnická fakulta, SVŠT Bratislava
FIRMA: Ipesoft
FUNKCIA: konateľ a generálny riaditeľ
POČET ZAMESTNANCOV: 100
STAV: ženatý
DETI: syn Miroslav
