Vo veľmi mladom veku sa dostal na vysokú manažérsku pozíciu v Auto Becchi. Zaoberá sa predajom talianskych áut, má šťastnú a zabezpečenú rodinu, pekný dom. Na to, ako sa presadiť, vidí jediný recept. Tvrdú a poctivú prácu. Branislav Jakubov vie, o čom hovorí. Živiť sa sám začal už od osemnástich, počas štúdia na vysokej škole.
V pomerne mladom veku ste dosiahli významné manažérske postavenie. Aká bola vaša cesta k nemu?
- Keď som nechal po prvom ročníku štúdium na elektrotechnickej fakulte, otec sa k môjmu rozhodnutiu postavil veľmi rázne. Spýtal sa ma, aké mám ďalej plány. Či chcem študovať, alebo pracovať. Chcel som študovať a on vtedy vyriekol pamätnú vetu, vraj ma bude „ešte 5 rokov financovať a potom skončia naše ekonomické vzťahy.“ Na to som si ja postavil hlavu. Nepovedal som mu nič, ale v duchu som si povedal, že nie o 5 rokov, ale práve teraz skončili naše ekonomické vzťahy. Nieže by som sa urazil, ale chcel som dokázať, že to zvládnem aj sám.
Takže ste začali popri škole podnikať?
- Od 18 rokov som robil najskôr počítačovú grafiku pre jedny inzertné noviny, pracoval som aj vo veľkoobchode domácich potrieb, kde som bol najprv skladník, neskôr som rozvážal tovar. Cez prázdniny som si v podstate zarobil na celý školský rok. Samozrejme, už počas školy som začal aj podnikať. Ako tretiak som si otvoril živnosť a predával som výpočtovú techniku. Neskôr som dostal od svojho dodávateľa ponuku na prácu. Nastúpil som tam ako obchodník, keď som sa po štyroch mesiacoch vrátil z Aljašky. V tejto firme som pracoval tri roky, medzitým som dokončil školu, oženil som sa a narodila sa nám prvá dcéra.
Ako ste sa dostali do súčasnej firmy, teda k predaju áut?
- Dostal som ponuku pracovať ako vedúci predaja v Suzuki, kde som mal na starosti aj marketing. Tam som mohol ukázať, čo vo mne je. Dostal som kompetencie, ale aj zodpovednosť. Mal som voľnú ruku pri predaji a marketingu. Mohol som vo firme zavádzať systémy. Výsledok mojej práce bol, že som dostal príležitosť robiť riaditeľa Auto Becchi, kde som sa od začiatku stal aj spoločníkom. Do tejto pozície som sa dostal iba poctivou prácou. Každú robotu na každej pozícii, či som bol ako skladník, grafik alebo predajca som robil vždy na sto percent.
Ako to berie váš otec?
- Som mu veľmi vďačný, posunulo ma to ďalej. Myslím si, že aj on je dnes na mňa hrdý a ja sa mu snažím na to dávať dôvod. Zo svojich rovesníkov nepoznám nikoho, kto by mal 3 deti, firmu, dom. Robím všetko pre to, aby sa otec za mňa nemusel hanbiť.
Vaša kariéra spočiatku smerovala skôr k počítačom. Aký bol prechod k autám?
- V prvom rade som obchodník a manažér. Komodita, s ktorou pracujem, nie je rozhodujúca. Je to práca o ľuďoch, o vzťahoch, o tom, aký je v tom človek dobrý. Aj keď som študoval programovanie, už počas vysokej školy som prišiel na to, že toto by som robiť nechcel, aj keď ma to spočiatku nadchlo. Sám seba som skôr videl v manažérskej pozícii, a preto už aj na škole som si volil viac manažérske predmety.
Máte vzťah k autám?
- Autá sú snáď pre každého chlapa lákadlom. Každý by chcel mať pekné a silné auto. Práca s nimi je pekná v tom, že autá sa stále menia a aj zákazníci sú vždy iní. Práca s ľuďmi je na tom najťažšia, ale aj najkrajšia. Človek na to musí mať asi vlastnosti, povahu. Musí vedieť komunikovať nielen v príjemných, ale aj ťažkých situáciách, keď sa vyskytnú rôzne problémy.
Máte tieto danosti?
- Mali by to skôr posúdiť iní. Ja však nie som komplikovaný typ. Sám seba v obchode staviam do pozície, že sa nesnažím od ľudí niečo žiadať, nasilu im predať auto, ale snažím sa im pomôcť vybrať to správne auto, ktoré spĺňa úžitkové požiadavky zákazníka a zároveň mu prináša radosť a dobrý pocit. Keď sa s nejakým klientom hocikedy stretnem, mám si s ním vždy čo povedať a nemusím sa pred ním skrývať.
Vaše tajomstvo úspechu je teda v tom, že vždy vyjdete v ústrety zákazníkovi?
- Predovšetkým si uvedomujem, na čo tu vlastne sme. Nie je to len preto, aby sme ľuďom predávali autá, ale najmä na to, aby sme im nimi v živote pomohli, napríklad premiestniť seba, tovar, či zamestnancov. Alebo im urobili iba radosť. O Alfách sa hovorí, že sú to autá, ktoré majú okrem motora aj srdce a dušu. Vybrať auto, v ktorom by sa klient cítil dobre, je veľmi zodpovedná úloha. My k nej tak aj pristupujeme.
Ako vediete ľudí?
- Zamestnancom musím ísť príkladom. Nemôžem od nich chcieť, aby boli zodpovední a pracovali na sto percent, keď sám tak nepracujem. Dôležité je dávať ľuďom príklad a mať k nim ľudský prístup. Ak sú, totiž spokojní zamestnanci, tak bude spokojný aj klient. Ak sú zamestnanci nespokojní, tak je vysoko pravdepodobné, že nespokojnosť prenesú aj na kolegov a v konečnom dôsledku aj na klientov. Robím všetko pre to, aby boli moji zamestnanci spokojní, a aby ich spokojnosť cítili aj zákazníci.
Aká je vaša podnikateľská stratégia?
- Dôležité je, ako nás vnímajú naši klienti. Oni sú tí, vďaka ktorým máme všetci výplaty. Podnikanie je o zarábaní peňazí. Možno to je povedané veľmi tvrdo, ale nikto nepodniká pre niekoho modré oči, ale všetci to robia pre peniaze. Našou stratégiou je nachádzať príležitosť tam, kde to už iní vzdali. Vieme, že veľa firiem, ktoré patria k najväčším na svete, vznikli v ťažkých obdobiach, po vojnách, vo svetových krízach, kedy si tí najšikovnejší dokázali nájsť cestičku ako zarobiť a zároveň vybudovať úspešnú spoločnosť.
Ako vás kríza ovplyvnila? Aký máte na ňu recept?
- Autá nie sú vecou prvoradej potreby. Ľudia musia mať najskôr zabezpečené bývanie, stravu, oblečenie, až potom prichádzajú na rad autá. U firiem je to trošku inak, pretože v kríze nekupujú takmer vôbec alebo iba málo, ale akonáhle sa kríza končí, prichádzajú k zákazkám a na premiestňovanie tovaru potrebujú autá. Vtedy sa autá začínajú predávať. Špeciálny recept na krízu nemám. Len neprestávať pracovať, nehádzať flintu do žita, zaťať zuby, znížiť osobné nároky, pracovať na sto percent a tým ju prekonať. Treba sa vedieť tešiť aj z drobných úspechov, ktoré nás posúvajú ďalej. Inak by človek mohol ľahko zostať demotivovaný.
Ako sa vám darí na súčasnej pozícii?
- Prevádzku v Žiline na Saleziánskej ulici sme otvorili 1. septembra 2009. Firmu sme prebrali po predchádzajúcom majiteľovi a asi nepoviem tajomstvo, že nemala v minulosti najlepšie meno. Nám sa za rok a pol podarilo urobiť z dílerstva, ktoré patrilo k piatim najhorším na Slovensku dílerstvo z prvej štvorky. Pokladám to za signál, že svoju prácu robíme dobre a má význam. Ďalším úspechom bolo, že sa nám tento rok podarilo otvoriť pobočku v Prievidzi, na Nadjazdovej ulici. Aj v ťažkých časoch, kedy bolo veľmi zložité sa rozbiehať, obzvlášť v automobilovom priemysle, sa nám podarilo firmu založiť, zdvihnúť a ďalej rozširovať.
V čom bol ten zásadný prelom, prelom, že sa firme začalo dariť?
- Snažím sa byť v práci počas celého dňa, kedy máme otvorené. Stretávam sa s ľuďmi, ktorí k nám chodia, počúvam, čo chcú a čo potrebujú. Zamestnancov sa snažím viesť k tomu, aby sa správali prozákaznícky, aby sa klienti u nás cítili dobre, aby u nás bola pozitívna atmosféra.
Stále sa posúvate na vyššie pozície. Čo očakávate od budúcnosti?
- Čo budem robiť o päť, desať rokov, nemôžem povedať s určitosťou, ale mám určitú predstavu o rozšírení portfólia. Do skupiny Fiat Group patrí viacero značiek: Fiat, Alfa Romeo, Lancia, Abarth, Masserati, Jeep a Chrysler. Je to obrovské portfólio áut. Mojím snom je urobiť v Žiline centrum predaja talianskych áut, kde by si zákazníci mohli vybrať z celého portfólia. Zatiaľ je to však len sen, ale posúva ma ďalej a ja verím, že sa k nemu svojou prácou čo najviac priblížim. Obchod s autami nie je beh na krátke trate. Je to o mravenčej práci, o dlhodobej návratnosti investovaných peňazí. Chcel by som vybudovať stabilnú firmu s dobrým menom, ktorá bude aj ľuďom po nás prinášať úspechy a radosť.
Kým vy ste už robili biznis, vaši kamaráti sa zabávali. Ako to vnímajú?
- Aj pri robení biznisu sa dá predsa zabávať. Keby som sa len zabával, nebol by som tam, kde som teraz a keby som len robil biznis, prestal by som byť človekom, ale bol by som strojom na výrobu peňazí. Je dôležité nájsť si čas aj na relax, aby som potom do práce mohol prísť zregenerovaný, s čistou hlavou, aby som nebol nervózny, neprenášal negatívne emócie na pracovisko. Dobrý manažér by mal na pracovisko prenášať dobrú náladu, zdravý optimizmus.
Ako relaxujete vo voľnom čase?
- Mám tri malé deti, takže sa venujem najmä im. Veľmi rád robím manuálnu prácu okolo domu. A v neposlednom rade tiež rád jazdím na autách. Mám rád rýchlu jazdu, napríklad aj na okruhu, kde človek môže ísť na hranicu svojich schopností, aj na hranicu možností auta, bez toho aby niekomu ublížil. Mám tiež rád turistiku, spoznávanie nových miest na Slovensku, ale aj v zahraničí, najmä v Taliansku.
Prečo by si mal človek kúpiť práve Fiat?
- V minulosti malo veľa ľudí voči Fiatu predsudky a vnímali ich ako nekvalitné autá. Z vlastnej skúsenosti však viem, že to nie pravda. Práve naopak. Ja vnímam Fiat a Alfu Romeo ako dobré, kvalitné a veľmi pekné autá. V náš prospech hovoria spokojní zákazníci, ktorí sú veľmi nároční na kvalitu a bezporuchovosť. Ročne najazdia státisíce kilometrov a stále sa k nám vracajú. Málokedy „fiaťáci“ alebo „alfáci“ zmenia značku, pretože na to vlastne nemajú ani žiaden dôvod. To je veľmi dobrý argument, aby ľudia značke Fiat mohli veriť. Odkedy máme túto predajňu, nemal som iné auto ako Fiat alebo Alfa Romeo, a aj keď som sa vozil už na autách viacerých značiek, vždy by som si kúpil talianske auto, lebo sú niečím výnimočné.
VIZITKA
MENO: Ing. Branislav Jakubov,
VEK: 30
MIESTO NARODENIA: Vranov nad Topľou
BYDLISKO: Žilina - Brodno
VZDELANIE: Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline
FIRMA: Auto Becchi, s.r.o.
FUNKCIA: riaditeľ
POČET ZAMESTNANCOV: 11
NAJVÄČŠÍ ÚSPECH: 4.najlepší predajca úžitkových vozidiel Fiat v druhom roku fungovania firmy
PREDCHÁDZAJÚCE PÔSOBISKÁ: BGS Distribution Žilina, s.r.o. – sales manager; A-Auto, s.r.o. Žilina – predajca vozidiel, marketing manager;
STAV: ženatý
DETI: 3
