ŽILINA. Od polovice augusta poriadne nezapršalo. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu máme za sebou druhú najsuchšiu jeseň za posledných 130 rokov. Na Vodnom diele Žilina hlásia rekordne nízke prietoky vody. Vysýchajú aj rieky a studne.
Druhá najsuchšia jeseň
Koľko kde naprší, závisí od lokality. V okolí Žiliny spadne priemerne za rok približne 780 mm zrážok. „Na stanici Dolný Hričov spadlo za prvých 11 mesiacov tohto roka 489 mm, teda len približne 63 percent obvyklého celoročného úhrnu,“ hovorí meteorológ Jozef Csaplár z SHMÚ.
Posledné zrážky evidujú v auguste. Máme teda za sebou jednu z najsuchších jesení za posledných 130 rokov. „Suché počasie vyvrcholilo v novembri. Vďaka minimálnemu množstvu zrážok sa stal celkovo 3. najsuchším mesiacom na Slovensku od roku 1881“ hovorí a konštatuje, „ak by sa usporiadal rebríček suchých jesení podľa spriemerovaných priestorových úhrnov zrážok pre celé územie, potom by najsuchšou bola jeseň z roku 1959 a druhou jeseň z roku 2011.“
Vodné dielo funguje bez obmedzení
Pre suché počasie hlásia nedostatok vody aj vodné nádrže a priehrady na celom Slovensku. Na Vodnom diele Žilina sa síce nedostatok zrážok neprejavuje viditeľnejšie, keďže je dotované vodou z Váhu a Turca, ale aj tu namerali rekordné nízke hodnoty. „Od uvedenia do prevádzky (1998, pozn. red.) neevidujeme v našich štatistikách takéto nízke prietoky vody,“ informuje hovorkyňa Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku Jana Garvoldtová.
Aj napriek tomu, že za posledné mesiace poriadne nezapršalo, sú všetky funkcie vodnej elektrárne zachované. „Jediné obmedzenie je pri energetickej prevádzke, kedy sú vodné turbíny nasadzované s nižším výkonom a na kratší čas v priebehu dňa,“ dodáva.
Evidentný je aj pokles hladín vody v studniach a vodných tokov. To spôsobuje nemalé problémy rybárom. „Ak je v toku alebo nádrži menej vody, znamená to menší životný priestor pre ryby. Tie sú potom ľahšie uloviteľné pre predátorov, ako sú vydra a kormorán, ale často aj pre športových rybárov,“ hovorí ichtyológ Richard Štencl zo Slovenského rybárskeho zväzu.
Menej vody môže spôsobovať aj prípadne znečistenie toku, kedy aj menšie množstvo chemických látok môže spôsobiť úhyn rýb a vodných organizmov. Ďalším problémom je aj premŕzanie dna. „Viditeľný úhyn rýb následkom nízkych prietokov však zatiaľ nebol zaznamenaný,“ dodáva.
V žilinskom regióne však robia rybárom vrásky na tvári aj kormorány, ktoré najmä teraz požierajú vo veľkom ryby.
„Spôsobujú problémy aj na tokoch Váhu, Kysuce, ale aj Rajčianky. Tak isto lovia ryby na stojatých vodách, vrátane VDŽ. Práve pri nízkych prietokoch kormorány efektívnejšie lovia,“ hovorí Štencl.
Šťastie v nešťastí
Kormorán je podľa slovenskej legislatívy chránený živočích, ktorý však pri väčších počtov dokáže napáchať aj škody na rybách.
„Tieto škody by sa nemali úplne podceňovať, a práve tomu vychádza v ústrety povolenie na plašenie kormorána a neskôr aj povolenie na jeho odstrel. Aj týmto sa snažíme tieto škody eliminovať,“ hovorí strážca z Národného parku Malá Fatra Roald Tretiník.
Strážcu rovnako trápi sucho. Vraj môže ovplyvniť nielen vodný život, ale aj život ľudí. „Vidieť, že vody je málo. Je obrovské šťastie, že nezapršalo do zamrznutej zeme, lebo keby prišli holomrazy, tak by mohli aj pri nízkych zrážkach nastať povodne,“ dodáva.
Situácia s počasím nad našim územím sa pomaly mení. Začínajú nás oveľa viac ovplyvňovať tlakové níže a brázdy nízkeho tlaku, ktoré prinášajú zrážky. Niekde v podobe snehu.
„Vzhľadom na rýchlo sa striedajúce vpády studeného a teplého vzduchu sa v nižších polohách pravdepodobne snehová pokrývka dlho neudrží,“ povedal Jozef Csaplár z SHMÚ.
