Na prezentáciu takejto neobyčajnej kombinácie prísne vedeckého a rýdzo duchovného našli organizátori vhodnú osobnosť v podobe Mareka Váchu – katolíckeho kňaza, ktorý predtým ako vyštudoval teológiu, dokončil štúdium molekulárnej biológie a genetiky. Večer moderoval Peter Žaloudek.
ŽILINA. Dnes M.O. Vácha učí biológiu a genetiku, je prednostom ústavu etiky na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity, zároveň kňazom pre vysokoškolákov. Cestuje po celom svete, dvakrát navštívil Antarktídu, prednedávnom sa vrátil z Argentíny. Zo svojich ciest napísal sedem kníh, ktoré okamžite vzbudili záujem na knižnom trhu. Známa Modlitba argentínskych nocí suverénne zvíťazila v tohtoročnej čitateľskej ankete Katolického týdeníku.
Naša súčasnosť - definovaná ako globálna ekonomická, potravinová, energetická aj klimatická kríza je podľa Mareka Váchu dôsledkom krokov, ktoré ľudstvo urobilo najmä v poslednom storočí. Tvárou v tvár ku krízam musí človek sám seba nanovo definovať, prehodnotiť svoje nároky a potreby a učiť sa žiť tak, aby neutrpela ani príroda ani jeho blížni, ani on sám. „Prostredie, v ktorom žijeme nás ovplyvňuje omnoho viac, akoby sme si mysleli. Človek je súčasť prírody. Vzniká zaujímavá otázka, či si naozaj myslíme, že dokážeme žiť zdraví uprostred rozbitých rodín, v rozbitej spoločnosti, v rozmlátenej prírode?“
Rovnako ako biológia, aj etika prichádza s myšlienkou, že človek nie je ten, ktorý by mal chrániť prírodu, on je jej súčasťou. Cirkev má vo vzťahu k environmentálnej etike podľa Mareka Váchu veľké rezervy. „Cirkev sa stará o chorých, hendikepovaných, tých, ktorí ešte alebo už nedokážu artikulovať svoje práva... Všetko, čo sa týka potratov, eutanázie, všetko je to snaha ochrániť tých, ktorí to potrebujú. Je tu však otázka, či tu nie sú aj ďalší – nemé tváre, ktorým treba pomôcť, a či by cirkev nemala viac urobiť pre záchranu prírodného bohatstva. Prečo by to mala robiť? Odpoveďou je myšlienka sv. Františka: My tu na svete žijeme len v podnájme, príroda nie je náš majetok. Ten, komu patrí naša Zem, je Boh.“
Z pohľadu vedca – biológa Marek Vácha pripomína, že ekológia nie je ochrana prírody. „Ekológia je jedno z odvetví biológie, je to náuka o domácnosti Zeme. Je zaujímavé, že až v 20.storočí si ľudia zrazu uvedomili, že stojí za to študovať organizmy. A až niekedy v 60-tych rokoch vzniká niečo, čo môžeme nazvať ekologickým aktivizmom – environmentalizmus alebo environmentálna etika,“ vysvetľuje Marek Vácha a pripomína, že ekologické iniciatívy sa často inšpirujú práve náboženstvami: východným, aj kresťanstvom. „Ja si dovolím byť optimista. V 80-tych rokoch, v období boľševizmu, keď začali vychádzať ochranárske časopisy, hovorilo sa, že človek nikdy nebude dávať peniaze do niečoho, z čoho nebude mať nič, že sebectvo človeka prevalcuje. Máme rok 2011 a všetko je inak. Akoby sme si uvedomili, že musíme konať v súlade s prírodou, ináč umrieme. Aj keď sa nám to zatiaľ celkom nedarí, aj keď to zatiaľ robíme nešikovne, zdá sa, že tá stávka na sebectvo človeka nevyšla. Zdá sa, že sme lepší, než sme si o sebe mysleli.“
Autor: VR
