Za prínos v práci získal Medailu založenia Spoločnosti lékařsko slowanskej v Pešti. Žilinský primár Oddelenia lekárskej genetiky – František Cisarik (65).
ŽILINA. Keby ho rodičia netlačili do štúdia medicíny, dnes by možno nebol doktorom. „Najväčšiu zásluhu na tom, že som lekár, má moja mama. Vyšla z jednoduchých pomerov, otec z ešte jednoduchších, ale obaja mali veľký vzťah k tomu, aby som získal vzdelanie,“ prezrádza nám František Cisarik, primár oddelenia lekárskej genetiky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline, pri spoločnom rozhovore.
Ako povedal, mama si priala, aby bol doktorom. „Bránil som sa veľmi dlho, ale nakoniec ma k tomu prinútila a dodnes som jej za to vďačný.“
Práca súčasťou života
Práca je pre doktora Františka Cisarika súčasťou života. „Zaberá mi najviac času,“ priznáva, no nesťažuje si.
„I keď pracujem stále v pivnici a v priestoroch, ktoré nie sú hygienicky vyhovujúce, napriek tomu sme dosiahli slušné postavenie, patríme medzi najlepšie oddelenia lekárskej genetiky na Slovensku, a stále si držíme vývoj,“ tvrdí hrdo a právom.
Publikujú, pracujú na projektoch, dokonca on sám pracuje ako hlavný odborník ministerstva zdravotníctva SR pre Lekársku genetiku, kde sa veľmi intenzívne zaoberajú jednou oblasťou, nazývanou zriedkavé choroby. Ide o choroby, ktorým sa venuje veľká pozornosť, lebo ich je obrovský počet typov a malý počet v regióne.
Okolo 7 000 chorôb
„Keď som začínal, pracovali sme iba s genetickými chorobami – postihnuté deti, vývinové chyby a podobne, dnes je polovica našej práce s tehotnými ženami,“ vraví doktor. Rozprávajú o možných diagnostických problémoch, vývinových chybách v tehotenstve, diagnostike chromozómových chýb v tehotenstve. Aj preto tehotné ženy tvoria polovicu jeho pacientov.
„Je to práca aj príjemná, ale niekedy bolestná,“ hovorí.
Ako lekár začínal František Cisarik v Martine. „V tom čase sa genetika začínala rozvíjať, rozbiehať a bola to taká výzva ísť do niečoho, čo sa nenaučím ako remeslo, ale niečoho, čo sa stále mení, vyvíja. Keď sme začínali, bolo diagnostikovaných okolo 300-400 chorôb, dnes ich je okolo sedemtisíc, to len ilustruje vývoj za posledných 40 rokov“ porovnáva a zároveň dopĺňa, „v tých rokoch ešte nebolo možné vyšetriť plodovú vodu a nedalo sa vyhľadávať poruchy ultrazvukom, lebo to neexistovalo. Teraz sú už také prístroje, že si plod obzriete ako film. Diagnostické metódy idú dnes už do takej hĺbky, že dokonca je celkom reálne, že za pár rokov - odhaduje sa 5-6 rokov - bude možnosť zisťovať chromozómové chyby plodu z odberu krvi matky.“
Len z matkinej krvi sa budú dať diagnostikovať niektoré závažné choroby.
„Obľúbený" syndróm nemá
Na svojej práci má rád, že keď si nájde chvíľu pokoja, môže študovať staré diagnostické prípady. Ide o tzv. syndromológiu.
„Diagnostika je hotová detektívka, musím použiť všetky nástroje, nielen vyšetrovacie metódy, ale aj svoje skúsenosti a veľmi veľa informácií, ktoré som za život nazbieral a mám ich v knihách, databáze. Vyžaduje to však čas a kľud, nesmie vás nikto vyrušovať. Toto milujem, keď mám pohodu, sadnem si a poviem: teraz si dám nejaký syndróm.“
Zo všetkých syndrómov však vraj nemá obľúbený žiaden. „Niektorí hovoria, že existujú vzácne choroby, ja ten termín neznášam, lebo, čo je vzácne na chorobe? Preto nemám ani „obľúbený" syndróm ani chorobu.“
Práca v suteréne
Odkedy prišiel pracovať do Žiliny, kde je od roku 1978 primárom Oddelenia lekárskej genetiky, jeho pracovné prostredie je v suteréne nemocnice.
„Pracujem v pivnici, je tam veľa plesní a už neznášam pach tej pivnice. To je však jediné, čo mi vadí,“ hovorí a pokračuje tým, že videl nemocnice, ktoré mali oveľa horšie priestory. „Prial by som si však lepšie pracovné prostredie.“
Základ práce sú konzultácie
Ako už skôr spomínal, naviac pracuje primár Cisarik s tehotnými ženami. „Základ našej práce sú konzultácie s tehotnými ženami. Vieme, ako máme s nimi pracovať, je to veľmi eticky náročné, pretože každá tehotná žena je iná a každá aj to tehotenstvo inak znáša. Je to zaujímavé.“
Traduje sa, že vek 35 rokov je pre prvorodičku rizikový a väčšinou ju gynekológ pošle na odber vzorky z plodovej vody, aby sa zistilo, či je, resp. bude dieťatko v poriadku. Vraj to už ale dávno nie je pravda. „Dnes máme omnoho lepšie systémy ako kedysi, už z krvi môžeme urobiť niekoľko markerov, ktoré pomôžu vypočítavať riziko. Tiež ultrazvuk prispieva meraniami k tomu, že je odhalené nejaké paušálne epidemiologické bazálne riziko, ktoré s vekom troška stúpa. Takže na takýto zákrok sa vyberie pacientka, ktorá je najrizikovejšia.“
Primár Cisarik
- Je vysoko akceptovaný v odborných kruhoch, nie len na úrovni Slovenska, ale aj
v medzinárodnom meradle na úrovni EU - Pôsobí ako zástupca Slovenska v Európskej komisii pre problematiku v odbore
lekárskej genetiky. - Je hlavný odborník MZ SR pre Lekársku genetiku.
- Je viceprezident Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky.
- Je vedúci projektu MZ “Zvýšenie bezpečnosti prenatálnej genetickej diagnostiky a zvýšenie záchytnosti vývinových chýb“.
- Je absolútnym víťazom MZ “Ceny kvality“ v roku 2005 za projekt “Štandardizácie výkonu multimarkerového skríningu gravidity“.
- Je aktívny v prednáškovej a publikačnej činnosti v domácich a zahraničných publikáciách.telo clanku
Autor clanku
