ŽILINA. livo diskriminovaní len na základe rasy. Pritom jediné, čo potrebujú, je dostať šancu na spoluprácu.
Pre koho robíte túto akciu, kedy a kde bude?
- Téma boja proti rasizmu a antisemitizmu je v spoločnosti stále mimoriadne aktuálna. V stredu 30. novembra organizujeme v priestoroch kresťanského spoločenstva Milosť na Hviezdoslavovej ulici spomienku na židovský a rómsky holokaust. Vystúpi divadlo Romatan, zaspievame si hebrejské a rómske piesne. Stretnutie je určené pre žiakov stredných škôl, ale aj širokú verejnosť. Už tradične býva veľký záujem zo strany Rómov.
Prečo takáto spomienka práve v tomto čase?
- Pripomínať si holokaust je dôležité stále. Obzvlášť teraz treba poukázať na to, že dnes, v našej spoločnosti, sa stále viac šíria takéto sily. Má podobu rasizmu, diskriminácie a predsudkov. Keď ide rómsky človek na úrad, veľmi slušne niečo vybavovať, okamžite cíti nerovný prístup. Mám stovky výpovedí matiek, ktoré idú slušne na nákup, a keď sa priblížia k človeku s peňaženkou v ruke, začne sa okamžite schovávať a dávať si pozor. Je to veľmi dehonestujúce. Dnes treba mladých ľudí, mladú generáciu viesť k tomu, že môžu mať za suseda, či spolužiaka Róma, že môžu spolu žiť a vychádzať dobre. Netreba všetkých rovno umiestňovať do geta, do kolónie na Bratislavskej ulici.
Prečo nie je správne, aby Rómovia žili na jednom mieste pohromade?
- Je nemysliteľné a nesprávne presťahovať všetkých Rómov do geta a neustále tam vytvárať nové náhradné bývanie. Za správne nepovažujem ani to, keď na toto miesto vysťahovávajú neplatičov.
A už vôbec nie je normálne to, aby tu získal ubytovanie každý Róm, ktorý zažiada o mestský byt. Je to aj čerstvá skúsenosť pán Cicka. Ten žil slušne, s rodinou, mali dieťa, slušný príjem, takže spĺňali všetky podmienky na pridelenie mestského bytu. Prečo ho nemohol dostať na Hájiku, ale v kolónii? Mám skúsenosť, že každý takýto Róm môže dostať akurát sociálny byt v tomto gete. Inak nie.
Realita na Bratislavskej ulici v Žiline. FOTO: PETER MIČÚCH
Ako inak má mesto postupovať v prípade neplatičov? Nie je to skôr problém toho, že väčšina neplatičov sú v skutočnosti Rómovia?
- Tento problém je potrebné riešiť. V niektorých mestách vytvorili inštitút osobitného príjemcu. Keď sa zaviažu, že sú z 97 eur, ktoré dostávajú ako sociálnu dávku, ochotní platiť za byt 20 eur, je možné situáciu aspoň čiastočne riešiť. Mesto ich však len vysťahuje na Bratislavskú ulicu.
Mesto im tam vlastne zabezpečí aj bývanie. Prečo to nie je správne?
- Čo sa jeden od druhého naučia, keď budú žiť v chorobnom a zaostalom prostredí? Mám skúsenosť, že niektoré deti sa ešte aj v pubertálnom veku umývajú v lavóre. Na špeciálnej škole trávia prvých 20 minúť vyučovania umývaním rúk v chloramine. Je to hrozné. V takomto prostredí sa len hromadia problémy.
Čo by bolo teda potrebné urobiť?
- Je nemysliteľné presťahovať všetkých Rómov do geta, neustále tam stavať nové budovy. Ak sú niektorí prispôsobiví, slušní, ovládajú zdravé modely správania, majú mať možnosť žiť medzi bielymi. Väčšinová spoločnosť by mala byť solidárna a zodpovedná a prispôsobiť nástroje, aby Rómov motivovala k tomu, aby sami niesli určitý diel zodpovednosti, aby si, napríklad, sami pomohli zhotoviť svoje bývanie. Rómovia potrebujú prácu a predovšetkým spolupatričnosť. Aby im niekto ponúkol pomocnú ruku. Bieli im nesmú všetko dať, je potrebné si sadnúť a dohodnúť sa, ako spoločnými silami dosiahnuť cieľ.
Prečo by to bieli mali robiť?
- Pretože je to problém, ktorý sa týka všetkých, aj väčšinového obyvateľstva. Alebo sa bude alarmovať až vtedy, keď tu bude 1,2 milióna Rómov, z toho len 300 vysokoškolákov a polovica na sociálnych dávkach?
Kto by to mal iniciovať?
- Spojiť by sa mali štát, samospráva a rómske občianske združenia. Treba nielen veci pomenovať, ale najmä hľadať spôsob, ako dosiahnuť riešenie. Napríklad, nerozumiem tomu, prečo sa zrušili verejno-prospešné práce na území mesta. Ak to fungovalo, nerozumiem, prečo by Rómovia ďalej nemohli zametať a upratovať ulice. Je lepšie dať im 62 eur, namiesto toho, aby dostali 97 eur a pre mesto niečo urobili? Poznám veľké množstvo Rómov, ktorí by boli šťastní, keby mohli zametať ulice a zabezpečiť si aspoň aký-taký príjem a základnú životnú úroveň.
Chýba teda rómska politika na úrovni samosprávy?
- Mesto by malo mať minimálne poradcu pre rómske záležitosti. Predovšetkým by sa mal vytvoriť dialóg a pokúsiť sa o partnerstvo medzi rómskymi organizáciou a samosprávou. Nech sú viditeľné výsledky. Nech sa na Bratislavskej upratuje, nech majú Rómovia živnostenské listy, nech ich deti chodia do krúžkov, nech chodia do školy, kde odpozerajú zdravé vzorce správania. Dnes tie deti rúbu drevo, zbierajú železo. Dávno mohli školy vytvoriť rómskych asistentov, ktorí by naháňali deti, aby sedeli v laviciach, vzdelávali sa a osvojovali si vzorce správania. Jediné, čo sa podarilo, je nízkoprahové centrum na Bratislavskej ulici. Stálo to veľmi veľa úsilia, aby sa vytvorilo aspoň to. Zatiaľ, čo v iných mestách existujú veľké centrá, ktoré s rómskymi deťmi pracujú, tu je unimobunka s chodbičkou. To je žalostne málo. Ale zaplať pánboh aspoň za to.
Realita na Bratislavskej ulici v Žiline. FOTO: PETER MIČÚCH
Ako postupovať?
- Cieľ je intergrácia Rómov. Pritom sa však musí vychádzať z individuality človeka. Nedá sa to robiť nasilu. Je potrebné u každého zistiť, aké má schopnosti, aký je a ako sa s ním dá pracovať. Práve túto prácu by mali v rámci partnerstva urobiť rómske združenia. Potom je potrebné hľadať motiváciu, ako ich zmobilizovať. Oni takto žiť nechcú. Aspoň väčšina z nich nie. Zobrali by akúkoľvek prácu, aby mohli mať každý deň niečo v hrnci. Dnes, ak je rodič nezamestnaný, dieťa trpí a často sú nútení aj kradnúť. Áno, sú sociálne zaostalí. Áno, sú medzi nimi aj drogy a robia aj neplechu. Je však potrebné s nimi robiť systematicky. To sa však nedá v prostredí, kde sa vytvára geto, uplatňuje sa kolektívna vina, v prostredí, kde najčastejším vzorcom správania sa k Rómom sú rasizmus, predsudky a diskriminácia.
Je diskriminácia taká častá?
- Stretávam sa s ňou často, vo všetkých úradoch. Organizovali sme, napríklad oslavu medzinárodného dňa Rómov, v spolupráci s Maticou slovenskou a Úniou žien. Obvinili nás, že mladí tam fajčili a pili. Ak to tak bolo, za dverami stáli policajti a mali to riešiť priamo na mieste a potrestať jednotlivcov. Dnes nám však neposkytli sálu na túto pripravovanú akciu. Pýtam sa, prečo teda nepostihujú aj ostaných organizátorov, ale len nás? Tým sa nič podobné nestalo. Veď tým nepoškodzujú mňa. Poškodzujú mladých Rómov. Na Rómov každý nazerá ako na kriminálnikov, povaľačov, tých, ktorým sa nechce pracovať. Pritom ja poznám množstvo povaľačov, alkoholikov a nezamestnaných medzi bielymi.
Rómovia necítia v spoločnosti rovnocenné postavenie a je to chyba majority. Veď vy ste tí silnejší a nemôžete jednoducho uplatňovať princíp kolektívnej viny. Každý predsa zodpovedá za svoje správanie sám, ako osoba.
Vy ste však príklad toho, že sa dá žiť aj inak.
- Mám maturitu a študujem na vysokej škole sociálnu prácu. Vyrastal som na Jánošíkovej ulici, v blízkosti Bratislavskej ulice. Dnes tam už však nežijem. Som ešte komunistické dieťa. Vtedy to bolo jednoduchšie. Rodičia celý život mali prácu, ľahšie sa mi dalo uplatniť.
