ŽILINA. Krásneho okrúhleho jubilea sa práve na sviatok Kataríny dožila Mária Hrubošková zo Závodia. Sto rokov s ňou oslávila jej najbližšia rodina.
Pani Mária, dievčenským menom Štalmachová, bola najstaršou z piatich dievčat, prežila obidve svetové vojny. Keď mala dvadsaťsedem rokov vydala sa za Michala Hrubošku, s ktorým odišla bývať do Horného Hričova. Spolu vychovali tri deti. Chlapca a dve dievčatá. Keď jej však v mladom veku odišla na večný odpočinok jedna z dcér, ostali po nej tri deti, o ktoré sa pomáhala starať. Po smrti manžela sa už nevydala a 30 rokov žije ako vdova. Posledných niekoľko rokov žije u svojej dcéry v Závodí, ktorá sa o ňu stará.
Veľmi skromná žena
Osláviť jej narodeniny prišli jej najdrahší. Deti, vnuci i pravnučky. „Som šťastná, že som tu s týmito ľuďmi, mojou najbližšou rodinou, je to všetka moja radosť,“ povedala jubilantka.
Storočná pani je podľa jej dcéry Renáty Balangovej (70), ktorá sa o ňu stará, veľmi skromná, milá, zhovorčivá, dobroprajná. „Každý, kto ju pozná by vám to o nej povedal.“
Hoci je pani Mária imobilná, na život nezanevrela. Po tom, ako pred piatimi rokmi nešťastne spadla, sa už na nohy nepostavila. Napriek tomu ostala čulá. „Je úžasný človek, prirodzene inteligentný, hovorí sama z hlavy veci, ktoré majú hlbokú myšlienku a povie to tak ako jej to príde na jazyk,“ vyjadrila sa o nej vnučka.
„Ona je v rodine hromozvod, sceľuje ju, mladým ide vzorom. Je človek, ktorý dokáže človeka naviesť na správnu cestu, je dosť pokroková,“ dodala dcéra Renáta.
Najradšej pozerá správy
„V živote som toho robila veľa“ prezradila oslávenkyňa a pokračovala, „keď som bola mladá, robila som ako dobrovoľníčka v Červenom kríži. Každý mi prial, aby som sa dožila 100 rokov. Hovorili mi: Nech vám dá len Pán Boh zdravia, aby ste aj ďalej mohli takto opatrovať ľudí.“
Vyučila sa za obchodníčku, no okrem tejto práce robila aj v Slovene, neskôr, pár rokov do dôchodku vo Váhostave.
Dnes je jej jedinou radosťou pozeranie správ a čítanie novín. A na čo sa najradšej díva? „Na našich poslancov. Zaujíma ma, čo sa bude v republike robiť, lebo sa bojím, či nepríde to, čo už bolo – hlad, nezamestnanosť. Lebo už som to zažila, bola taká nezamestnanosť, že len jeden človek mohol robiť z domu a musel uživiť celú rodinu.“
Mária Hrubošková zaspomínala aj na časy, kedy sa ľudia veľa narobili a málo zarobili. Napriek všetkému, dnes je šťastná. Želá si iba jediné, aby sa tých sto rokov dožili aj jej najbližší.
