ŽILINA. Zima je obdobie kedy bývajú nocľahárne v meste preplnené. Zvýšený počet zaznamenali aj v diecéznej charite v Dome sv. Vincenta. „Cez deň je to veľmi vidieť. Podľa našich zápisov poskytujeme služby teraz v zimnom období aj pre 40 a viac ľudí,“ povedala Katarína Gregorová, vedúca Domu sv. Vincenta. Pokiaľ ide o nocľažníkov, voľných 25 lôžok zatiaľ nie je stopercentne obsadených. „Je to aj vzhľadom k počasiu. No rátam, že do týždňa - dvoch to tu bude plné.“
Väčšina si vie vraj ešte zabezpečiť ubytovanie inde. „Ja brigádujem na stavbe a tam nám majiteľ zabezpečil aj ubytovanie. Sem som si prišiel po nejaké teplé oblečenie,“ povedal nám Laco, mladík, ktorého sme stretli pred charitou. Na otázku, prečo si nejaké oblečenie nekúpi za zarobené peniaze sa iba zasmial a posunkami nám ukázal, že si ľúbi vypiť. Podobných prípadov je vraj viac.
Ľudí bez domova pribúda
Či už je to spoločenskou, politickou či inou krízou z roka na rok ľudí bez strechy nad hlavou pribúda. „Keď si porovnám jednotlivé roky, tak títo ľudia rok čo rok pribúdajú. Vidieť to aj v našich priestoroch, niekedy už kapacitne nestíhame,“ prezradila Gregorová. Ľudia vždy prichádzajú buď noví, niektorí sa vracajú
a pre niekoho je to životný štýl.
Žilina je dopravným uzlom a tak sa tu ľudia striedajú od Košíc až po Bratislavu. Výnimkou nie sú ani tí zo zahraničia. „Mali sme tu už aj Čechov. Väčšinou sú to vlastne ľudia, ktorí sa ocitnú v situácii, z ktorej si nevedia pomôcť,“ povedala Katarína Gregorová.
Najviac bezdomovcov tvoria muži. „Je ich viac. Sú to svetobežníci. Keď sa im napríklad rozpadne rodina, väčšinou žena s deťmi ostane v byte a muž sa začína pretĺkať životom ako vie. Ale je to rôzne. Nie sú to len rozvedení muži, sú to povedzme aj odchovanci detských domovov.“
Kým žena na ulici je takpovediac stratená, muž sa skôr prispôsobí. Podobným prípadom je aj Karol, ktorý po rozvode s manželkou ostal bez strechy nad hlavou. Teraz sa živí predajom časopisu Nota bene: „Mám rád ulicu, je to miesto plné príbehov. Keď som raz bol na jednom mieste skoro rok, presne som vedel, kedy kto ide z ktorej strany a o koľkej, a aj tí ľudia vedeli, že som tam. Lebo keď som jeden deň chýbal, hneď sa ma na druhý deň pýtali, kde som bol,“ povedal nám. Do charity zvykne večer zájsť na polievku.
Extrémne prípady
Charita poskytuje služby ľuďom nad 18 rokov a Katarína Gregorová potvrdila, že aj takýto mladí ľudia k nim chodia. „Je to smutné, nie sú to len odchovanci detského domova, ale často aj mladí ľudia, ktorých pre nezhody na ulicu vyhodili rodičia. Osobne som toho názoru, že my by sme mali byť skutočne tá posledná stanica, kde by sa mal mladý človek dostať.“
Okrem mladých sa nájdu aj veľmi starí ľudia, ktorí potrebujú pomôcť. „Najstaršieho pána sme tu mali viac ako 80-ročného,“ povedala nám Katarína Gregorová. „Mal problémy s rodinou a tak sme mu zháňali zariadenie pre seniorov, pretože je nedôstojné, aby sa taký starý človek pretĺkal životom.“
Každá pomoc je vítaná
Do charity chodia pomáhať študenti, ktorý si v rámci zariadenia vykonávajú prax. Ľudia však zvyknú pomáhať aj nosením šatstva. „Chcela by som apelovať na to, aby sa ľudia zamysleli, že aj toto sú ľudia, a že či by si oni sami obliekli veci, ktoré donesú. Lebo sa stáva, že nám donesú šatstvo, ktoré je nepoužiteľné. Buď nefunguje zips, nemá gombíky, je špinavé a podobne.“
Keďže do Domu sv. Vincenta chodieva viac mužov, potrebovali by viac pánskeho oblečenia. „Potrebovali by sme všetko od spodného prádla, cez nohavice, svetre, roláky až po bundy a topánky,“ vyslovila prosbu Gregorová.
Rovnako by uvítali deky, posteľnú bielizeň, uteráky. „Prípadne trvanlivé potraviny ako káva, čaj, paštéty, polievky a pod., lebo niekedy sem príde človek v hroznom stave, je hladný, smädný a potrebujeme ho dať do poriadku - po hygienickej stránke a po základnej - dať mu najesť.“
