Žilinský karatista Juraj Tabak získal na nedávnom svetovom šampionáte WTKA (World Traditional Karate Association) v talianskom Marina di Carrara všetky tri najcennejšie kovy. V prvej individuálnej disciplíne kumite shobu sanbon +80 kg získal bronzovú medailu, v kumite shobu ippon +70 kg skončil na striebornej priečke a zbierku medailí skompletizoval zlatom v kumite team.
Ako ste spokojný so svojimi výkonmi a umiestneniami?
- Tento rok som bol fyzicky dobre pripravený, za čo ďakujem aj môjmu kondičnému trénerovi Rišovi Šimkovi. Mal som 11 zápasov a v žiadnom som nemal problémy s kondíciou. Urobil som ale pár taktyckých chýb, čo je len dôkazom toho, že človek sa stále musí učiť a zlepšovať a nesmie zaspať na vavrínoch. S umiestneniami som spokojný, len ma trochu mrzí prehrané finále v kategórii, v ktorej som bol minulý rok majster.
V lete ste makali, aby ste schudli a mohli súťažiť v nižších váhových kategóriách. Podarilo sa?
- Nepodarilo (smiech). Chudol som na tuku, ale naberal som na svaloch, aj keď som vôbec neposilňoval s činkami. Tak mi prišlo ako hlúposť chudnúť na úkor svaloviny do nižšej váhovej kategórie, takže som nakoniec išiel klasicky svoju ťažkú váhu.
Aké sú rozdiely medzi disciplínami kumite shobu sanbon a kumite shobu ippon?
- Sanbon shobu je zápas, ktorý sa končí po 3 minútach, alebo po dosiahnutí 6 bodov. Kategória ippon shobu by mala viac pripomínať reálny boj, kedy väčšinou vyhráva ten, ktorý dá prvú a dobre trafenú ranu. Takže zápas ipon shobu môžete teoreticky vyhrať a v prvej sekunde, ak urobíte úkažkovú techniku, za ktorú ste ohodnotený ipponom, t. j. dvoma bodmi. Minulý rok som mal v tejto kategórii zápas s Talianom, ktorý som ukončil v prvej sekunde kopom na hlavu, čím som získal najrýchlejší ippon súťaže.
Čo chýbalo k tomu, aby ste získali individuálne zlato?
- Ako som už spomínal, zle zvolená taktika. Ale súper bol kvalitný, mohlo to skončiť výhrou aj prehrou. O dosť viac by ma trápilo prehrať so slabým súperom, čo sa mi už tiež párkrát podarilo (úsmev).
Súperi vás asi poznajú lepšie, minulý rok ste získali zlato a bronz, takže si asi na vás dávali väčší pozor. Je to tak? Dá sa na niekoho špeciálne pripraviť, keď pozorujete jeho údery? Pripravujete sa tak aj ty na svojich súperov?
- Je to pravda. Mať urobené meno medzi zápasníkmi a rozhodcami je na jednej strane výhoda, súperi majú rešpekt, rozhodcovia majú tendenciu prikloniť sa k známejšiemu zápasníkovi, keď nevedia ako rozhodnúť. Ale na druhej strane to môže byť nevýhoda v tom zmysle, že súperi majú dobrých pretekárov „okukaných“, vedia aké techniky robia najčastejčie a dávajú si na ne pozor. Takisto rozhodcovia sú niekedy na dobrých pretekárov akýsi prísnejší. Niekedy vedia, že konkrétnu techniku zvládnu urobiť aj lepšie, tak za ňu neudelia bod, kým nie je prevedená naozaj špičkovo. Samozrejme aj ja si vždy pozriem súperov, ako zápasia a podľa toho viem, na čo si mám dávať pozor.
Slováci boli na MS úspešní, získali viacero zlatých medailí. Aká je úroveň karate u nás v porovnaní s inými krajinami?
- Vždy sme mali a aj máme veľmi dobrých karatistov. Je to niekedy až neuveriteľné, keď porovnávam naše podmienky s podmienkami napr. Francúzov alebo Talianov, ktorí sú za tituly odmeňovaní rádovo inými čiastkami a majú sponzorov, ktorí im pomáhajú v rámci prípravy. Toto je u nás bohužiaľ rarita. Je veľmi smutné, že jediné športy, ktoré sa u nás podporujú, sú veľké kolektívne športy, do ktorých sa vrážajú nekresťanské peniaze a pritom na medzinárodných súťažiach skoro vždy urobíme tak maximálne hanbu. Raz za čas sa niečo podarí, ako napríklad na posledných futbalových MS kedy sme ani nezískali medailu, ale vyhrali sme so šťastím jeden ťažký zápas a predpokladám, že z toho všetci hráči a funkcionári budú žiť najbližšie tri roky.
V televízii v športových novinách namiesto toho, aby spomenuli karatistov alebo iné menšie športy, v ktorých sme uspeli na MS alebo ME, urobia reportáž o tom, ako nejaký Slovák z NHL (o ktorom 90 percent klubových fanúšikov ani nevie, že je Slovák), dal jednu prihrávku na gól, alebo ako sa Chára pobil. Samozrejme nezhadzujem výkony a drinu futbalistov a hokejistov, len poukazujem na totálny nepomer medzi finančnou podporou týchto a iných športov na Slovensku. Ale to je téma na samostatný článok, len by som rád vyzdvihol všetkých športovcov, ktorí makajú tak intenzívne ako profíci a popritom chodia do práce a zarábajú si na živobytie.
Aké máte najbližšie plány?
- Teraz chcem všetko svoje úsilie sústrediť na rozbehnutie môjho športového klubu Tabak Sport club. Mám v pláne do konca roka otvoriť vlastnú telocvičnu, kde sa okrem karate a fitkarate budem venovať klientom individuálne aj vo forme tréningov zameraných na posilňovanie a tvarovanie tela, takisto mám v pláne skupinové tréningy pre ženy aj mužov zamerané na jogu, zumbu, a rôzne kondičné tréningy. Je to veľmi náročný projekt na realizáciu a čas, ale vždy bolo mojim snom živiť sa tám, čo mám rád a mať vlastný klub. Po novom roku ma čaká operácia ramena, takže potom budem tri mesiace oddychovať a venovať sa škole.
Ešte sa vrátim k ME, ktoré boli pred mesiacom, tam ste dopadli ako?
- Na ME som vypadol so zápasníkom z Rakúska, ale bol to veľmi dobrý zápas, ktorý si majú ľudia možnosť pozrieť aj na youtube alebo facebooku.
