GBEĽANY. Hovorí vám niečo meno Cecília Tomašovská alebo Tomáš Martinček? Podľa týchto ľudí totiž pomenovali
v Gbeľanoch ulice. Aj keď nejde o žiadne slovenské osobnosti, o ktorých sa deti učia v škole, svojou činnosťou a obetavosťou sa navždy zapísali do kroniky tejto obce neďaleko Žiliny.
Zbytočná smrť?
V Gbeľanoch sa do roku 2008 orientovali ľudia len podľa čísel domov alebo pomoci miestnych obyvateľov. Ulice tu totiž nemali svoje názvy. Až nešťastná smrť jedného Gbeľanca utvrdila obecných poslancov, že pomenovať ulice je naozaj nutné.
„Pred niekoľkými rokmi dostal jeden pomerne mladý muž v našej obci infarkt. Volali k nemu sanitku, ktorá síce prišla skoro, ale hodinu sa motala po dedine, lebo nemohli nájsť dom, kde muž býva. Keď ho už aj našli, bolo neskoro. Muž zomrel,“ rozpráva Ladislav Martinček z Gbelian.
Práve on prišiel s myšlienkou, že treba ulice nejako pomenovať, aby sa už podobná udalosť nikdy nezopakovala. „Bol som vtedy poslancom, tak som začal tlačiť, aby sme to zrealizovali. Ostatní poslanci s tým súhlasili. Keďže podnet smeroval odo mňa, padlo na mňa, aby som navrhol názvy jednotlivých ulíc,“ pokračuje v rozprávaní.
Ulice zaslúžilých občanov
Pomenovať 33 obecných ulíc zabralo Ladislavovi pomerne dosť času. Chcel ich nazvať čo najvýstižnejšie. Inšpiroval sa najmä starými pomenovaniami, ktoré sa tradovali medzi ľuďmi, budovami a miestami, okolo ktorých ulice prechádzali, ale aj ľuďmi, ktorí v dedine žili a významne sa podieľali na verejnom živote.
„Máme tu Ulicu Cecílie Tomašovskej. Táto žena dlhé roky učila v miestnej škôlke. Vychovala nielen našich rodičov, nás, ale i naše deti. Bola to veľmi obetavá žena, ktorá v obci rozvíjala aj kultúrny život. Pre obec urobila naozaj veľa, tak som si povedal, že si to zaslúži,“ hovorí Ladislav.
Ďalšiu ulicu pomenoval po Tomášovi Martinčekovi, ktorý bol prvým predsedom roľníckeho družstva v Gbeľanoch
a podieľal sa aj na vybudovaní tejto organizácie v obci. Nájdeme tu aj ulicu Alexandra Trizuljaka, ktorý síce nie je rodákom, ale v Gbeľanoch prežil časť svojho života a bol významným slovenským sochárom.
„Samozrejme ulice som pomenovával aj so súhlasom rodinných príslušníkov týchto ľudí, ale aj ďalších obyvateľov, ktorí na ulici žijú, “ hovorí Ladislav.
Sú hrdí
S názvami ulíc sa rýchlo stotožnili aj obyvatelia obce. „Bývam na Ulici Tomáša Martinčeka a s jej názvom som spokojná. Bol to totiž môj strýko a veľmi pracovitý človek,“ hovorí jedna z oslovených obyvateliek Gbelian.
Druhá ju dopĺňa: „Podľa mňa to najviac pomohlo cudzím ľuďom, ktorí to tu nepoznajú a orientujú sa len podľa adries. Ale sme hrdí na to, že niektoré naše ulice nesú názov po týchto, najmä pre nás, významných ľudí“.
