Kristína Križanová je primárkou Oddelenia paliatívnej starostlivosti Internej kliniky Národného onkologického ústavu v Bratislave. Peter Križan je genetik,zastáva zároveň post predsedu Etickej komisie MZ SR. Podujatie moderoval Peter Žaluodek.
Ľudská práca
„Keď som začínala v roku 1972,nebola tretina antibiotík,ktoré sa dnes používajú,nebolo CT, magnetická rezonancia,ultrazvuk... Všetko som sa musela naučiť,doštudovať a musím to vedieť... Medicína za tých 40 rokov veľmi pokročila. No napriek tomu,že je to veda,zostala aj umením... je to kontakt človeka s človekom,empatia,ale aj umenie „nahmatať“ podstatu ochorenia či schopnosť pýtať sa. Aj keď sa nakúpia prístroje,ale „nenakúpia sa“ ľudia,ktorí tie poznatky vedia interpretovať a prinesú ich k chorému,keď prvé,čo sa bude krátiť,bude ľudská sila,tak s medicínou na Slovensku to bude zlé. U nás je teraz problém nezvyšovať platy a znižovať počty. Medicínu k pacientovi však musí priniesť lekár. Kto bude ošetrovať pacientov,keď prepustia sestry? Iná je starostlivosť,keď je jedna sestra na 30 pacientov a úplne iná,ako keď sú dve,alebo dve sestry a jeden ošetrovateľ. Zdravotníctvo bude vždy ľudská práca,“ hovorí Kristína Križanová.
Vedomosti, a čo s nimi?
Trend personalizovanej medicíny je podľa moderátora už aj na Slovensku. „V onkológii sa už dá vnímať. Paradoxne sa vie viac o genetike nádorov a proti nim sa hľadajú tzv. osobné,alebo individualizované lieky,“ hovorí doktorka Križanová. „Ide o princíp,ktorý poznali už v starom Egypte pred päťtisíc rokmi. Len spôsob získavania informácií o pacientovi sa mení. Kedysi to znamenalo veľa sa pýtať na anamnézu,dnes je to možno viac technických údajov. Vždy je ten výsledok nejaká rovnováha: čo o pacientovi viem a koľko času môžem objektívne venovať. Tá pretechnizovaná informácia však znižuje pravdepodobnosť,že sa o tom podrobne porozprávame. Kedysi sme robili pomocou laboratórnej metódy,ktorá trvala šesť až 12 hodín a výsledok sme zinterpretovali za päť minút,dnes nám to trvá päť minút a výsledok nevysvetlím ani za 12 hodín. A tento rozpor narastá... Viem,že na ten nádor,alebo na iné sa tento liek hodí,alebo určite nehodí u toho konkrétneho človeka – v tom spočíva personalizácia. Ale že by to bola osobnejšia a ľudskejšia medicína to sa tým nemyslí,“ doplnil Peter Križan.
Vyliečime rakovinu?
Už dnes sú druhy rakoviny,ktoré možno vyliečiť. Žiaľ tých,ktoré sú podľa doktorky Križanovej najčastejšie príčinou smrti,ako je rakovina prsníka,hrubého čreva a rakovina pľúc,je štatisticky veľa. Častejšie zomierajú ľudia nad 65 rokov. „V 70-tych rokoch sme zaznamenali pokrok – vznikli nové cytostatiká,no odvtedy sa 30 rokov neuskutočnil žiaden veľký objav. Až začiatkom 21. storočia sa do liečebných schém dostali nové lieky. Fakt je,že výskumy trvajú desiatky rokov,kým možno nejaký liek použiť,a preto sa tak dlho na to čaká. Pokrok v liečbe onkologických ochorení je veľký a nemožno ho bagatelizovať. No fakt je,že všetci zomrieme,aj tí,čo sa vyzdraveli,aj tí,čo nie – so smrťou treba stále rátať.
Paliatívna medicína sa venuje tomu,čo človek potrebuje vo fáze zomierania. Je to odbor,kde každý pacient zomrie,ale je to dobrá medicína. Stojí za to zabezpečiť liečbu bolesti,dni normálneho zomierania. Musíme však presvedčiť zdravotné poisťovne,že je to hodné platieb,zatiaľ bojujeme o zdroje,ktoré nie sú ani na kuratívnu medicínu.“
Totálna bolesť
Asi dvakrát do roka zaznamenajú podľa doktorky Križanovej žiadosť o eutanáziu,ktorá je u nás zakázaná. „Žiadajú o ňu najčastejšie ľudia,ktorí majú kruté bolesti,alebo nevládzu už bojovať s chorobou. Človek,o ktorého sa postaráme,potom už o eutanázii nehovorí,“ uviedla doktorka Križanová. Na Slovensku je podľa nej 40 ambulancií pre liečbu bolesti a v Žiline je jedna z najlepších. „Ľudia si uvedomujú,že prognóza ochorenia kolíše podľa stavu ich bolesti. Je to psychologicky náročné,ale aj taká bolesť sa dá zmierniť. Problém bolesti fyzickej je jeden a ďalší je tzv. totálna ľudská bolesť,teda utrpenie,ktoré človek zažíva – sociálne,spirituálne,psychické a fyzické. Oboje sa musí reflektovať. Keď nedáme ľuďom lieky proti bolesti,ťažko sa nimi môžeme rozprávať o problémoch,čo ich kvária. Sú však ľudia,ktorí majú obrovské bolesti a nevieme ich medicínsky zvládnuť – je to výzva.“
Ako recept na šťastný život by známi lekári predpísali: lásku,toleranciu,diskusiu a zodpovednosť. „ Šťastie je len vedľajší produkt života,nedá sa cielene mať šťastie,alebo len šťastie,treba niečo robiť,byť zodpovedný,mať sa radi,buď popri tom je nejaké šťastie,alebo nie,“ uzavrel Peter Križan.
POZVÁNKA DO NADÁCIE POLIS
O reformácii
Nedeľa 27. novembra 2011 o 16.00 h.
Fenomén reformácie - historický zrod, teologický obsah. Reformácia v Uhorsku a na Slovensku. Osobnosti reformácie. Význam Žilinskej synody pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania v európskom kontexte. Reflexie po 400 rokoch: pozitíva a negatíva reformácie. Evanjelická cirkev augsburského vyznania a ekuména. Odkaz reformácie pre dnešný svet. Hostia: Juraj Bohyník, teológ a filozof, Viedeň, Marián Kaňuch, zborový farár Evanjelickej cirkvi a.v., Žilina, Miloš Kovačka, bibliograf, Martin, Michal Valčo, vysokoškolský učiteľ, Martin. Hudobné vystúpenie Karin Loudová, moderuje Tibor Máhrik. Vstup je voľný.
Podujatie organizuje Nadácia POLIS, Mariánske námestie 31, Žilina.
Autor: Beáta Jarošová
